BETLIAR. Obec Betliar má oproti ostatným obciam dve zvláštnosti. Prvou, nesporne veľmi atraktívnou, je unikátny kaštieľ.
Tá druhá, ktorá nie je taká zaujímavá, ale určite pre občanov potrebná, je Ústredie Podporného pohrebného združenia.
„V období veľkej hospodárskej krízy okrem politickej organizovanosti hľadali revolučné masy východisko i v združovaní sa občanov, bez rozdielu národnosti a vyznania v podporných združeniach, aby si tak vzájomne pomáhali, a práve v najťažšom období vedeli vzájomnou úctou a podporou pomáhať svojim rodinám,“ uvádza sa na prvých stránkach kroniky Ústredia Podporného pohrebného združenia v Betliari.
Zakladatelia
Hybnou silou pri zrode združenia boli Július Koššuth a Ján Macko. V roku 1925 prišiel Macko z Liptovského Mikuláša do Betliara za správcu ľudovej školy. Koššuth sa s ním spriatelil.
Priateľstvo sa utužilo natoľko, že Macko býval častým hosťom u Koššuthovcov. Bol to skúsený organizátor osvetovej činnosti a zanietený ochotnícky divadelník. Koššuth mu vyjavil svoju myšlienku a zámer založiť podporný spolok na zabezpečenie slušného pochovávania mŕtvych. Macko ho v tom jednoznačne podporil.
Po viacerých rozhovoroch sa zhodli na forme svojpomocného združenia a vypracovali návrh jeho programových cieľov a stanov.
Potom rozvinuli propagáciu o potrebe združenia a súčasne získavali zakladajúcich členov. Bola to zdĺhavá a náročná práca.
Myšlienka sa stala skutkom 11. marca 1928, keď si po prípravných a organizačných opatreniach 60 Betliarčanov založilo Pohrebné podporné združenie v Betliari.
Na tomto zakladajúcom zhromaždení schválili program združenia, stanovy a zvolili výbor, ktorý plne podporovaný členstvom mal zabezpečovať všetky organizačné a finančné práce združenia.
Predsedom združenia sa stal Ján Macko, podpredsedom Juraj Ďurman, tajomníkom, dušou Združenia Július Koššuth, ktorý zároveň bol zapisovateľom a zabezpečoval aj účtovné práce s pokladníkom Karolom Kanabom. Za členov dozorného výboru boli zvolení Pavel Gampe a Mária Miklóšiková.
Cieľom a programom združenia zakotvenom v prvých stanovách bolo vzájomné podporovanie sa členov v prípade úmrtia a postaranie sa o slušný pohreb zosnulého. Toto poslanie združenia sa zachovalo dodnes.
Založenie združenia bolo vzácnym pokrokovým skutkom. Veď šlo o organizáciu, ktorá mala zabezpečovať svoj cieľ a program v úzkej zomknutosti členov, vo vzájomnej pomoci bez ohľadu na národné a náboženské presvedčenie, sociálne a triedne rozdiely.
Prvé roky
Nestačilo iba založiť združenie a viac sa oň nestarať či ponechať ho na vlastný vývoj. Bolo potrebné sa oň starať a pestovať ho ako zasadený stromček, aby zmocnelo, rozrástlo sa v mohutný strom a prinášalo želané ovocie.
Toho si bol vedomý aj Koššuth s členmi výboru. Popri zabezpečovaní konkrétnej činnosti združenia neúnavne pokračoval v získavaní ďalších členov, a to aj v susedných obciach a neskôr i v širšom okolí.
Ešte pred schválením stanov vznikli odbočky vo vtedajšej Veľkej a Malej Polome, neskôr k nim pribudli i v Nižnej Slanej, Vlachove, Pači, Ochtinej a v Rožňavskom Bystrom.
V roku 1930 sa počet členov združenia rozšíril na 580, z nich takmer polovicu tvorili Betliarčania.
Prvé prijaté členské príspevky nestačili pokryť vzniknuté náklady, preto funkcionári združenia vylepšovali hospodárenie aj z iných zdrojov, najmä hrávali divadlo a zisk z nich venovali na ciele združenia.
Až do 16. februára 1930 úlohy ústredia združenia vykonávali funkcionári odbočky v Betliari. Vtedy na zasadnutí tejto odbočky sa ústredie osamostatnilo a začalo zabezpečovať všetky práva a povinnosti.
Prvé riadne valné zhromaždenie združenia za účasti volených delegátov z odbočiek, ktoré sa uskutočnilo 22. februára 1931 v Betliari, zvolilo do ústredného výboru za predsedu Jána Macka, podpredsedu Jána Lenga z Ochtinej, účtovníka Júliusa Koššutha, pokladníka Štefana Rybára a za zapisovateľa Gejzu Kurcinu.
Obdobie rastu
Po základnom organizačnom usporiadaní združenia ústredný výbor venoval mimoriadnu starostlivosť rozvoju a narastaniu jeho členov a odbočiek. Svedčia o tom aj výsledky dosiahnuté v tejto oblasti za prvých desať rokov trvania združenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
