Spolu s Jozefom a Janou Lascsákovcami sme sa vrátili do jeho histórie.
Ako to celé vzniklo? Prečo práve Volovec?
– Znovaformujúci sa odbor turistiky pri TJ Baník Rožňava, ktorého členom som bol aj ja, si rozdelil úlohy takou formou, že sa vymyslia zaujímavé turistické podujatia. Keďže moji rodičia boli v tom čase chatári na chate Volovec, navrhol som na jej spropagovanie dať do turistického kalendára novoročný výstup. A tak som zvedavo čakal 6. januára 1979 prvých návštevníkov chaty. Zišlo sa nás asi 60 a dohodlo sa, že takéto novoročné stretnutia s príležitosťou stretnúť priateľov a zaželať si všetko dobré sa zopakuje každý rok tak, že keď 2. január padne na voľný deň alebo potom prvú voľnú sobotu po 1. januári.
Aké boli začiatky?
– Ku druhému ročníku sme už pripravili odlievané odznaky. Odlievali sme ich až po 5. ročník, ktorý mal 367 účastníkov. Postupne sa to začalo teda nabaľovať. Podľa záznamov z kroniky sa uvádza, že nás bolo tisíc v roku 1988 a návštevnosť narastala. Každé novoročné stretnutie bolo úžasné, a keď sa pridalo aj dobré počasie s nádhernými výhľadmi, bol ročník úspešný. Po zmene režimu 1989 boli rôzne pokusy využiť takéto stretnutia aj na propagáciu politických strán. Po založení KST Volovec sa to normalizovalo a začali sme novoročný výstup organizovať ako klub za pomoci mesta Rožňava a obce Čučma.
Koľko trvá príprava výstupu? Čo všetko zahrňuje?
– Novoročný výstup na Volovec sa zapisuje ako prvá akcia v kalendári turistických podujatí. Samotný výstup začína výbor klubu pripravovať už v auguste objednávaním odznakov, potom príde návrh plagátu a účastníckych listov. V októbri sa schádza širší organizačný výbor, asi 10 ľudí, ktorí si rozdelia úlohy – vyznačenie trasy, zabezpečenie zdravotníckej hliadky, výprava autobusov, výber účastníckeho poplatku, služba na chate, predaj odznakov na chate, výprava autobusu v Čučme. Okrem toho je to ešte ohlasovacia povinnosť pre cirkev a tiež na Červený kríž, s ktorým spolupracujeme kvôli zdravotníckej hliadke.
Zhruba dva dni pred samotným výstupom si ešte traja členovia organizačného výboru prejdú celú trasu, odstránia prípadné pováľané konáre, keď je veľa snehu, prešliapu chodník. Nezdá sa to, ale je to mravčia práca a veľká zodpovednosť, keďže je to pomaly masová akcia.
Aký bol aktuálny 40. ročník?
– Aktuálny 40. ročník mal pomerne veľkú účasť napriek nie veľmi priaznivému počasiu, keďže bolo síce teplo, ale hmla a tým aj slabá viditeľnosť. Účastníci ale boli spokojní. Nikto sa nezranil, každý došiel na svojich do cieľa.
Za tie roky sa určite prihodili všelijaké príhody. Spomeniete si na niektoré?
– Príhod bolo určite niekoľko, či už úsmevné, alebo menej, manžel rád spomína na tie začiatky, keď nemenovaný pán, v tom čase funkcionár, prišiel na výstup v lakovaných poltopánkach a všade bolo asi 30 cm snehu.
Za tých 40 rokov bolo aj niekoľko menších úrazov, sledovali sa najmladší aj najstarší účastníci výstupov, bola aj tombola či kapustnica v kultúrnom dome v Čučme. Vždy je to jedinečný zážitok, ktorý sa už nezopakuje.
Ako vidíte ďalšie ročníky?
– Určite optimisticky. Je to niečo, čo už akosi patrí k novému roku a už sa očakáva organizovanie tejto akcie aj do budúcnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
