Príbehy historika Pavla Dvořáka stále lákajú mnohých čitateľov

ROŽŇAVA. Múdrosť, pokora, rozhľadenosť i neskutočný rozprávačský talent. To všetko i viac doniesol so sebou do Gemerskej knižnice v Rožňave historik, autor edície Stopy dávnej minulosti i vydavateľ Pavel Dvořák.

Historika a autora literatúry faktu Pavla Dvořáka zaviedlo zbieranie materiálu k jeho knihám do rôznych kútov Slovenska i Európy.

Pri príprave ôsmeho pokračovania z edície Stopy dávnej minulosti Rožňavu či Gemer navštívil v posledných rokoch viackrát. V utorok 21. novembra bol síce v Rožňave tiež pracovne, ale trochu inak.

V priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského sa stretol s čitateľmi. Podelil sa so zážitkami z ciest a prezradil čo-to aj zo zákulisia tvorby svojich kníh.

Kraj nádherných pamiatok a úžasnej minulosti

Gemer patrí podľa Dvořáka medzi tri najkrajšie regióny na Slovensku. „Nepoviem však, ktoré sú ďalšie dva, aby som nikoho neurazil,“ povedal Pavel Dvořák s úsmevom.

„Má nádhernú krajinu naplnenú nádhernými pamiatkami a úžasnou minulosťou. Lebo je minulosť, ktorá nezanecháva efektné pamiatky a je skrytá. Napríklad v Domici nezostali po Bukovohorskej kultúre hmotné veci, ale ostal tam duch. No tam, kde už sú stavebné pamiatky, je na Gemeri úžasné to, že je tu veľmi veľa maliarskej výzdoby, ktorú pravdepodobne robili talianski umelci. Gemerskí šľachtici putovali so Žigmundom Luxemburským do Talianska, kde videli talianske prostredie a umenie. Mali ambíciu a peniaze, aby niečo podobné mali aj doma. Preto sú niektoré kostoly v Gemeri úplné klenotnice. Gemer je famózny.“

Ťažko podľa neho vybrať nejakú pamiatku, ktorá by bola naj, pretože sú na každom kroku.

„Štítnický kostol je úplne nádherný,“ uviedol Dvořák a hneď aj pridal príbeh.

„Je tam aj veľmi zaujímavý doklad. Už roky rokúce sa historici sporia o to, či treba hovoriť Bubekovci alebo Bebekovci. V tomto kostole je náhrobná tabuľa toho istého človeka, od tých istých autorov a na jednom mieste je Bubek a o kúsok nižšie Bebek. Je vidieť, aké je to relatívne.“

Pre neho je najmilšia pamiatka kaštieľ Betliar. Keď ide okolo, rád sa tam zastaví.

„Je to jedinečná, úžasná famózna pamiatka. Aj hrad Krásna Hôrka. To sú múzeá, ktoré vznikali okolo roku 1850. Bolo tu úsilie šľachticov vytvoriť múzeum rodu, to je historizmus, ktorý realizovali Pálfiovci v Bojniciach, tam sa zhromaždili úžasné zbierky. Betliar a Krásna Hôrka mali to šťastie, že ich v roku 1945 nikto nevyraboval. Lebo slovenské kaštiele boli v roku 1945 totálne vyrabované. Sú snáď tri či štyri, do ktorých neprenikol rabujúci dav, lúza, ktorá viac zničila ako ukradla. Tu sa to stalo vďaka uvedomelým ľuďom, ktorí požiadali sovietskych vojakov, aby strážili tieto pamiatky a oni to urobili. Som očarený súčasnou správou múzea. Kedykoľvek prídem, vždy chystajú nejakú novú výstavu. Jedna je krajšia ako druhá. Úžasne sa starajú o pamiatky. Betliar má šťastie, že má takýchto správcov,“ uviedol Dvořák.

Po požiari bol na hrade Krásna Hôrka len raz.

„Nemôžem teda vyslovovať súdy, no je to veľmi smutné. Momentálne je pred rekonštrukciou. No je pre mňa optimistické, že sa v súčasnosti opravuje niekoľko desiatok hradov, niekedy tam len nadšenci a amatéri dokázali úplné zázraky, pevne teda verím, že aj Krásna Hôrka nadobudne svoju niekdajšiu podobu.“