BETLIAR. Tatranský durič je novovyšľachtené plemeno poľovníckeho psa, ktoré bolo schválené v júni minulého roku.
Začiatkom októbra sa v betliarskom parku uskutočnil prvý ročník pretekov Karpatský pohár tatranských duričov.
Organizátorom bol Klub chovateľov tatranských duričov pri Slovenskom poľovníckom zväze.
V poľovníctve sa v ostatných rokoch udialo viacero zmien, zmenšujú sa revíry, mení sa zastúpenie zveri, stúpajú počty raticovej zveri.
Na to sa nejakou formou snažia reagovať chovatelia psov.
„Čím ďalej, tým viac bolo požiadaviek na psíka, ktorý by dokázal pracovať po výstrele na dohľadávaní zveri,“ začal prezident Klubu chovateľov tatranského duriča Jaroslav Jevčák z Michaloviec.
„My sme sa touto problematikou zaoberali. Pripravili chovateľský zámer, čo by sme chceli a aké podmienky by psík mal spĺňať. Prevažná väčšina poľovníkov žije v mestách, revíry sú vzdialené aj 20, 30 či viac km. Veľa sa cestuje, preto sme v prvom rade zvažovali rámec, ako by mal pes vyzerať. Chceme psíka menšieho, pružného, dynamického, ktorý by mal poľovníckeho ducha. Tieto vlohy nesú plemená, ktoré už sú osvedčené pri výkone práva poľovníctva. Bol tam slovenský kopov, ako naše národné plemeno, potom bavorský farbiar a jazvečík krátkosrstý. Toho sme dali kvôli inteligencii a menšiemu vzrastu. Kopova sme dali ako špičkového duriča a farbiara sme dali pre kvalitu čuchu a mimoriadnu inteligenciu, pokoj pred zverou.“
Vyšľachtiť psa, ktorý bude spĺňať požadované vlastnosti, je proces veľmi dlhý. Kedysi na začiatku bolo náhodné spájanie jedincov s dobrými vlastnosťami.
Časom však musela nastúpiť riadená práca.
„Tej bolo 10 rokov. My sme sa kontaktovali aj na katedru genetiky v Nitre, docenta Kasardu, ktorý je jej šéfom. Rozoberali sme možnosti a snažili sme sa využiť aj najmodernejšie metódy šľachtenia, hlavne cez rozbory DNA, aby sme si zistili jednak povahové vlastnosti, a tiež aj anatomické. Takto sme začali na tom pracovať. V minulom roku to vyústilo k národnému uznaniu,“ opísal Jevčák.
Raňajší nástup pred kaštieľom v Betliari. (zdroj: Peter Podolinský)Zvažovali, čo je pýchou Slovenska
Pri výbere mena plemena zvažovali, čo je také dominantné pre Slovensko.
„Čo je známe nielen v Európe, ale i vo svete. Tatry sú dominantou a pýchou Slovenska. Ak ho nazveme tatranský, tak každý bude vedieť, že je to zo Slovenska,“ vysvetlil Jevčák.
Tatranský durič je pes menšieho rámca určený na prácu po výstrele. Bol zaradený do skupiny duriče, podskupina farbiare.
Preteky v Betliari, ktorých súčasťou boli aj skúšky psov, boli orientované práve týmto smerom. Teda nie na durenie, ale práve na dohľadávanie a prácu po výstrele.
Ak totiž zranená zver odbehne, môže byť pre poľovníka nebezpečná. Úlohou psa je teda dohľadať, oznámiť, či je živá alebo mŕtva.
„Karpatský pohár je druh skúšok, ktorý tu doteraz nebol. My sme farbiarske skúšky rozšírili. Pri farbiaroch neprichádza pes do kontaktu so živou zverou, poľovný pes by však takýto kontakt mal mať. Po výstrele nemusí byť zver zhasnutá, môže byť zranená, pes s ňou musí pracovať tak, aby ju poľovník v čo najkratšom čase usmrtil, aby zabránil jej trápeniu. Preto sme tieto skúšky rozšírili o disciplínu oplôtka, pes pracuje aj so živou zverou,“ vysvetlil Jevčák.
Karpatského pohára a tým aj celoštátnych skúšok sa zúčastnilo osem psov. Boli z celého Slovenska, prišli aj hostia z Maďarska.
Slovenský durič sa tiež rozšíril do Poľska či Česka. Víťazom sa stal pes Don Vaľaškovce, ktorý získal titul Klubový víťaz Tatranského pohára 2017 a titul CACT SR (čakateľ šampióna práce SR). Vodičom víťazného psíka je Šimon Balla zo Širokého, okr. Prešov.
Ako druhá v poradí skončila sučka Celest od Meňkyho s vodičom Andrejom Paulovčinom z Dlhého nad Cirochou, okr. Snina.
Na treťom mieste sa umiestnil pes Rubins Morské oko s vodičom Stanislavom Zaňom z Hriňovej, okr. Detva.
„Skúšky mali mimoriadne vysokú úroveň, všetky psy boli veľmi dobre pripravené, ale víťaz môže byť iba jeden,“ uzavrel Jevčák.
Z FAKTOV O TATRANSKOM DURIČOVI
Krátky popis pôvodu: Na Slovensku sa oddávna chovali duriči, ktoré boli využívaní na lov zveri v horských revíroch Slovenska. Z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako slovenský kopov. V prvej etape šľachtenia boli využité jedince rôznej veľkosti, typu a farby a z nich bol nakoniec výberom ustálený typ slovenského kopova. Napriek dlhoročnému šľachteniu sa občas vo vrhoch slovenského kopova vyskytujú jedince menšieho rámca, resp. odlišného sfarbenia. Tieto jedince boli využité na vyšľachtenie duriča menšieho rámca. Na rozšírenie krvnej základne a zabráneniu príbuzenskej plemenitby v prvých etapách šľachtenia boli využité jedince iných plemien, ktoré zvýraznili u tohto plemena jeho vlohy pre dohľadávanie zveri.
Povahové vlastnosti: Je inteligentný, temperamentný s dobrou ovládateľnosťou, vyrovnanou povahou, bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu . Voči ľudom je priateľský. Napriek jeho priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne. Je hlasitý na teplej stope a pri zveri.
Zdroj: tatranskyduric.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
