BETLIAR.Mohlo by sa zdať, že historické pamiatky ako kaštieľ v Betliari už za desaťročia bádania vydali svoje tajomstvá.
Nález stredovekého rukopisu však ukazuje, že to tak byť nemusí.
Riaditeľ Múzea Betliar Július Barczi spolu s kolektívom spolupracovníkov prevzal začiatkom septembra v Trnave cenu revue pre kultúrne dedičstvo Pamiatky a múzeá v kategórii objav – nález. J. Barczi a kolektív, D. Buran a SNM Múzeum Betliar ju získali za objav iluminovaného rukopisu z 15. storočia – Willem Vrelant ateliér – Kniha hodiniek Ilony Andrássyovej.
Hodinkami sa nazývajú stredoveké zbierky liturgických textov, určených zvyčajne pre súkromné účely, v ktorých sú zostavené modlitby podľa ich funkcie v rámci liturgického dňa, teda akoby podľa hodiniek, z toho pochádza ich názov. Môže sa volať aj kódex.
Múzejná senzácia
„Táto naša kniha hodiniek má rozmery 85 x 65 x 30 mm a má neuveriteľných 276 fólií, pergamenových listov. Vďaka porovnaniu s inými takýmito knihami zo svetových múzeí môžeme konštatovať, že pochádza z 2. polovice 15. storočia. Najbližšiu príbuznosť má kniha hodiniek z Betliara s tou, ktorá sa nachádza v múzeu v Baltimore,“ uviedla Judita Krajčiová, kultúrno-propagačná manažérka Slovenského národného múzea – Múzeum Betliar.
„Tento vzácny nález môžeme považovať za múzejnú senzáciu roku 2016 a samozrejme sa veľmi tešíme z ocenenia od revue Pamiatky a múzeá.“
Dlhých 72 rokov
Okolnosti nálezu rukopisu sú viac než zaujímavé a ukazujú, že ani po desaťročiach nevydal kaštieľ v Betliari všetky svoje tajomstvá.
Od polovice septembra až do konca roka 2016 bol kaštieľ Betliar výnimočne pre verejnosť zatvorený.
Okrem toho, že svoje interiéry prepožičal ambicióznemu televíznemu projektu, trinásťdielnemu historickému seriálu, v jeho miestnostiach prebiehali reinštalácie súvisiace s tvorbou novej expozície s názvom Múzeum Andrássyovcov.
Jej cieľom je ukázať život v jedinom nevykradnutom kaštieli na Slovensku tak, ako prebiehal počas troch posledných generácií jeho majiteľov.
S tým súviselo aj premiestňovanie malieb, trofejí či presuny nábytku na pôvodné miesto.
Preložiť bolo potrebné aj jednu mohutnú barokovú komodu, ktorá bola pri tej príležitosti konzervátorsky ošetrená.
„Bolo známe, že jej tri veľké zásuvky obsahujú bežné úlomky už neexistujúcich rámov či nevedno odkiaľ odpadnutých mosadzných kovaní, no horná úzka zásuvka nikdy nebola otvorená, presnejšie ostatných 72 rokov určite nie. Po jej otvorení nasledovala radosť z oného malebného neporiadku, v ktorom sa nachádzali rôzne časopisy, listy, pohľadnice, knihy, kalamár z Herendu či úhľadne zoradená zbierka známok. Ľudská prirodzená zvedavosť spôsobila, že ako prvá bola zo zásuvky vybraná korešpondencia, všetko ostatné až potom. Na základe adresáta bolo zrejmé, že sa bezostyšne prehrabujeme v súkromných veciach grófky Ilony Andrássyovej. Ďalej prišli na rad časopisy, rôzne neidentifikovateľné predmety a napokon knihy, všetky menších rozmerov, inak by sa nezmestili do úzkej zásuvky. Jedna z 18. storočia s náboženským obsahom, s krásnym zlatorezom a dve z 19. storočia. Štvrtá v tmavej mierne ošúchanej koženej väzbe však zaujala najviac, podávali sme si ju a jej obsah vyrážal dych každému, kto ju prelistoval,“ opisovala Krajčiová.
„Kniha s krásne iluminovanými pergamenovými listami nepripomínala nič, čo by sa v zbierkovom fonde SNM-Múzea Betliar nachádzalo. Veď napokon, stredovekého umenia v Betliari a na Krásnej Hôrke veľa nie je. Po úvodných rozpakoch sme vyslovili názor, že ide o knihu hodiniek z 15. storočia – unikát nielen v súvislostiach Andrássyovských zbierok. Je zaručené, že o obrovských hodnotách, ktoré ukrývala táto zásuvka vedela naposledy Ilona, ktorej hodinky podľa rukopisného venovania venovala jej stará mama grófka Eleonóra Kaunitzová v roku 1934.“
Chce to čas
Návštevníci kaštieľa si však Knihu hodiniek zatiaľ ešte pozrieť nemôžu.
„Je to zatiaľ ešte len nález, preto nie je vystavený, ale je vo veľmi dobrom stave. Kým sa z nálezu stane v múzeu exponát, musí prejsť náročným procesom,“ uzavrela Krajčiová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
