VLACHOVO. Záver minulého týždňa patril vo Vlachove Dňom obce. Konali sa od piatka do nedele, no gro osláv sa konalo v sobotu.
Od skorého rána sa v ústrednej časti obce schádzali remeselníci a pripravovali si svoje stánky.
Vlachovský remeselnícky jarmok mal svoje trináste pokračovanie. Je tak trochu mladším súrodencom Festivalu ľudového spevu a tanca, ktorý sa v tomto roku konal už po 25-krát.
Patria k sebe
„Festival a jarmok idú k sebe. Vzájomne sa dopĺňajú,“ začal starosta obce Vlachovo Peter Pakes.
„Súbory prišli na tribúnu, zatancovali a zaspievali. Bolo však treba nájsť aj nejaký sprievodný program, ktorý by udržal ľudí. Začali sa teda objavovať stánky. V obci máme veľa rôznych remeselníkov, či už to sú kováči, obuvníci, čipkárky, rezbári či ďalší. Snažili sme sa ich takto podchytiť a podporiť ich v snažení. K festivalu sme tak pridali aj jarmok.“
V tomto roku sa jarmoku zúčastnilo 55 remeselníkov, ktorí zaplnili stred obce.
„Za tých niekoľko rokov sa to rozrástlo do takých rozmerov, že už nemáme ani miesto pre jarmočníkov,“ podotkol Pakes.
Špeciality
Stánky s výrobkami remeselníkov či ľudových umelcov dopĺňajú stánky s občerstvením či vlachovskými špecialitami.
V priestoroch Spoločenského klubu varili ženičky pirohy, šišky či guľky z Kuchyne starých materí a o stravníkov núdzu nemali. K jedlu hrala Starovlachovská muzika.
Na druhom konci priestranstva ponúkali poľovníci pravý poľovnícky guláš.
Výhodu podujatia vo Vlachove je fakt, že všade máte blízko a stretáte usmievavých ľudí, ochotných sa dať do reči.
Zároveň je podujatie aj miestom, kde sa stretajú rodáci, či ľudia, ktorých život zavial mimo rodnej obce.
Skalné bralo
Miesto konania festivalu i jarmoku sa za tie roky ustálilo na ústrednom priestranstve obce.
„Je to tu najlepšie. Blízko je Spoločenský klub obce, kostol, obecný úrad, kováčska šmitňa či prameň vody,“ vymenoval Pakes.
„K tomu skalné bralo, ktoré dotvára správny kolorit. To je výnimočná vec, málokde to je. Po tom, ako sa vybudovalo v skalnom brale kamenné javisko, tak začali sme toto vyzdvihovať, tam tancovali súbory. Lenže časom už bolo javisko už bolo malé. Prichádzajú k nám veľké súbory, z každého kúta slovenska. Museli sme tak postaviť tribúnu dole a hore sme urobili sedenie, malý amfiteáter. Výhodou je, že v slnečnom počasí môže diváci sedieť v tieni.“
Program
Sobotňajší program sa skladal z dvoch častí. V dopoludňajšej sa predstavili folkloristi z okolia. Svojím spevom i vtipným slovom zabávali divákov ženy z folklórnej skupiny Bučina z Pače, dievčatá z vlachovského Vretienka, Genšenky z Honiec, Lehoťanka z Čiernej Lehoty či Gemer z Dobšinej.
„Účinkujúcich sa snažíme vyberať najprv z okresu. Títo sa prezentujú predpoludním. V popoludňajšom programe, kedy sa oficiálne začína festival, už chceme mať a pozývame súbory, ktoré sú tak trochu lákadlá. Snažíme sa to robiť tak, aby sme mali hostí z rôznych kútov východného Slovenska, no nielen odtiaľ. Zo Zemplína, Zamaguria, Rusnákov, Rusínov, no i z Horehronia, Abova, Rimavskej Soboty, Zvolena. Minule sme rokovali aj s Trenčínom,“ vymenoval Pakes.
V tomto roku tak vystúpili Heľpan z Helpy, Háj z Rimavskej Soboty, Borievka z Košíc a samozrejme domáci Stromíš.
O rok by chceli dotiahnuť Urpín.
V stánkoch remeselníkov nájdete užitočné drobnosti do domácnosti i pre potechu oka či duše, alebo aj klobúk, ktorý uchránil pred slnkom.
Jarmok má však aj iný rozmer. Deti tu môže vidieť, ako sa podkúva kôň, vyrába drevená miska.
„Chceme aj takto prezentovať naše ľudové remeslá, aby sa s nimi mladá generácia oboznámila. Možno ich to chytí, sami skúsia niečo vyrobiť a aj takto napomôžu k zachovaniu ľudových tradícií,“ uzavrel Pakes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
