Marcel Kollárik o Dobšinskom kopci: Bol to jeden z najlepších ročníkov

Marcel Kollárik.
Marcel Kollárik. (Autor: Peter Podolinský)
Peter Podolinský|3. aug 2017 o 00:00

Preteky automobilov do vrchu boli súčasťou seriálu majstrovstiev Európy.

Preteky automobilov do vrchu Dobšinský kopec boli v tomto roku už po šiestykrát ako jediné kopcové podujatie súčasťou seriálu majstrovstiev Európy. Ako sa vydaril tohtoročný „kopec“ sme sa porozprávali s riaditeľom pretekov Dobšinský kopec 2017 Marcelom Kollárikom.

Preteky boli v znamení rekordov. Ako to vnímate a hlavne, čo hovoríte na aktuálnu hodnotu Faggioliho rekordu, resp. fakt, že rozdiel oproti starému bol takmer 5 sekúnd. Analyzovali ste niekedy, kde je hraničná hodnotu rekordu na kopci?

„Rekordný, aj dramatický bol Dobšinský kopec 2017, ktorý mal neskutočne napínavý priebeh, pričom rekord trate padal doslova z minúty na minútu. Najskôr v prvej súťažnej jazde zlomil tri roky starý rekord trate Talian Christian Merli s monopostom Osella FA30 o viac ako tri sekundy. Jeho radosť vydržala iba necelú minútu, keďže hneď za ním jazdiaci Simone Faggioli na Norme M20 FC hodnotu rekordu trate vylepšil ešte o jednu celú dve desatiny sekundy. Hodnota nového traťového rekordu sa pritom zastavila na aktuálnom čase 2:15,783 minúty.

Porovnateľnú drámu sme zažili aj počas druhej súťažnej jazdy, keď sa nad Dobšinský kopec začali sťahovať ťažké búrkové mraky. Vydrží suché počasie až do konca, alebo predsa len v závere pokropia trať dažďové kvapky? Toto bola otázka, ktorá rezonovala nielen medzi najrýchlejšími jazdcami, ale aj medzi množstvom divákov, ktorí sa povedľa trate zbehli v nedeľu. Dráma sa ešte vyhrotila v momente ako jednému z posledných pretekárskych vozidiel vytiekol na trať olej. Trať sme dokázali vyčistiť v naozaj rekordnom čase. Na štarte zatiaľ čakalo šesť najrýchlejších jazdcov z prvej súťažnej jazdy. Všetko nakoniec dopadlo dobre a asi aj nebesá stáli pri nás, keď ťažké mračná prvé dažďové kvapky pustili na zem až po prejdení posledného súťažného vozidla cez cieľovú fotobunku. Následne Dobšinú doslova zalialo množstvo vody, valiace sa dolu kopcom.

Najrýchlejší čas opäť dosiahol staronový rekordér Dobšinského kopca Simone Faggioli na Norme M20 FC, pričom dosiahol iba o jednu desatinu pomalší čas, ako v prvej, rekordom ovenčenej jazde. Samozrejme tento výsledok mu priniesol už piate absolútne víťazstvo na Dobšinskom kopci. Druhá priečka nielen v druhej jazde, ale aj celkovo v pretekoch patrila jeho krajanovi Christianovi Merlimu na Oselle FA30, ktorý na víťaza stratil v súčte časov 2,318 sekundy a z tretieho miesta absolútneho poradia sa tohto roku v Dobšinej tešil Čech Miloš Beneš. Miloš si zároveň na svoje konto pripísal aj viac ako 18 sekundovú stratu na víťaza, ale aj víťazstvo v českých majstrovstvách.

V majstrovstvách Európy historických vozidiel sa najlepšie podarilo zdolať trať Dobšinského kopca 2017 Ubertovi Bonuccimu z Talianska na Oselle PA990, pred jeho krajanmi Giulianom Palmerim a Robertom Gornim.

V slovenských majstrovstvách na Dobšinskom kopci 2017 o prvenstvo najlepšie zabojoval Petr Trnka s monopostom Ligier JS53 Evo2, za ním na druhom mieste skončil Jozef Béreš mladší jazdiaci na Tatuuse PY012, tesne za ním Věroslav Cvrček a jeho Škoda Fabia RS2000, na štvrtom mieste s minimálnym rozdielom v časoch sa umiestnil Igor Drotár a jeho Škoda Fabia R5.

Či sa ešte niekomu podarí prekonať túto magickú hranicu je ťažko povedať. Ak si zoberiete, že Simone Faggioli dosiahol tento rekord pri priemernej rýchlosti 180 km/hod., tak je to šialené tempo. V sobotu večer obaja piloti tvrdili, že majú svoje monoposty nastavené tak, že v prípade ak by sa šlo na suchu, obaja si trúfajú na pokorenie rekordu. A stalo sa. My sa taktiež zaoberáme rôznymi analýzami, kde je vôbec hraničná hodnota rekordu, na to však pôsobí veľmi veľa faktorov, najmä stav trate, počasie, nastavenie monopostov, momentálna pohoda jazdca a tiež je to lotéria pneumatík a práve nové pneumatiky zohrali tento rok na kopci hlavnú úlohu, práve ich vývoj sa podpísal na tak veľkom skoku, ktorý talianski jazdci tento rok dosiahli.“

Ako hodnotíte podujatie ako celok. Aké bolo, ak ho porovnáte s minulými ročníkmi?

„No s minulým ročníkom sa to vôbec porovnať nedá, hlavne kvôli počasiu. Tento rok i keď s menšou prehánkou v sobotňajšom tréningu a záverečných kvapkách v poslednej nedeľnej jazde, počasie skutočne vydržalo. A keď vydrží počasie, tak organizačne sme už tak pripravení, že by nás nemalo nič zaskočiť. Určite to bol ak nie najlepší, tak jeden z najlepších ročníkov majstrovstiev Európy u nás na Dobšinskom kopci."

Mal posun termínu o týždeň neskôr nejaký vplyv na návštevu divákov či pretekárov?

„Myslím si, že na prihlásených pretekárov to vplyv absolútne nemalo, veď sme tu mali najrýchlejších slovenských, českých, ale najmä talianskych pretekárov s modernými, tak aj historickými vozidlami. Môžeme sa zamýšľať nad tým, či náhodou paralelné akcie, ktoré boli konané v tomto termíne, spomeniem napríklad Ródeo na Muráni, trocha ovplyvnili divácku účasť, ktorá má v posledných rokoch klesajúcu tendenciu. Ale to nie je len náš problém, je to určitý obraz celého regiónu a spoločnosti. Ľudia čoraz menej navštevujú športové a kultúrne podujatia. My si v Dobšinej vážime každého platiaceho diváka, snažili sme sa pre nich aj v tomto roku vytvoriť dobré podmienky počas soboty a nedele, vrátane sobotňajšej Oldies párty Rádia Vlna. Verím, že symbolické vstupné nemalo vplyv na rozhodovaní či ísť alebo neísť na naše podujatie. Bez takejto podpory by sme podujatie európskeho formátu jednoducho nedokázali zorganizovať.“

Búrka sa znova pretekom nevyhla. Ako ste zvládali priebeh jázd, či už z hľadiska zmien počasie, ale i technických či iných problémov pretekárov?

„Bol to znova neskutočný adrenalín. Jeden novinár po ukončení pretekov vydal správu s nadpisom: „Bohovia si udobrili Dobšinú – Dobšinátor znova zaúradoval“. Dnes sa mi už ľahko rozpráva. Ak neberiem do úvahy malú prietrž v sobotňajšej jazde, ktorá nám nijako zvlášť neovplyvnila tréningy, tak nedeľa mohla dopadnúť katastrofálne. Mohla, ale nestalo sa. Skutočne tento krát počasie stálo pri nás a aj v závere, keď bolo na štartovom rošte posledných šesť pretekárov a monopost na trati po technickej poruche znečistil úsek cesty dlhý asi 150 m olejom. Bolo to v okamihu, keď prví traťoví maršali začali hlásiť do vysielačiek prvé kvapky vody na cieli. Všetky sily a techniku sme nasadili na rýchle odstránenie mimoriadnej situácie, čo sa nám podarilo v rekordnom čase, čomu neveril ani luxemburský pozorovateľ FIA. Preteky som reštartoval a jazdci v pol minútových intervaloch jeden po druhom bezpečne odštartovali. Po dojazde víťaza pretekov začalo pršať, neskôr sa spustil ohromný lejak. Čo viac si ako organizátor môžete priať? Asi pri nás všetkých fakt stáli všetci svätí.“

Bola pre vás ako riaditeľa pretekov v tomto roku nejaká náročnejšia krízovka?

„Okrem spomenutých udalostí nás nič mimoriadne neprekvapilo.“

Bol to už v poradí 34. ročník, šiesty zaradený do seriálu ME. Aký bol pre vás?

„Pred podujatím som si znova nahováral, že to už budú určite moje posledné preteky v úlohe riaditeľa Dobšinského kopca. Jednoducho moja pracovná vyťaženosť, ale najmä starosti s organizáciou tak náročného podujatia a stres počas neho ma rok čo rok nabádajú k tomu, že v najlepšom treba skončiť. Keď to však dopadne výborne, celý organizačný kolotoč pracuje bez problémov a po pretekoch len preberáte gratulácie a poďakovania, vtedy to znova dostáva zmysel. Náš organizačný tím pracuje skutočne excelentne a verím, že s podporou Mesta Dobšiná dokážeme aj v budúcnosti pripraviť ďalšie medzinárodné preteky s najvyšším puncom majstrovstiev Európy.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Marcel Kollárik o Dobšinskom kopci: Bol to jeden z najlepších ročníkov