JELŠAVA. Kaštiel Coburgovcov v Jelšave počas víkendu 21. – 22. 07. 2017 hostil VII. ročník festivalu experimentálneho audio-vizuálneho umenia Hradby Samoty.
Tento medzinárodný festival je tematicky zameraný na audiovizuálne projekty dotýkajúce sa hudobných žánrov ako dark ambient, dark folk, drone, industriál, noise.
Myšlienkou organizátorov festivalu je spojiť tieto žánre s tajomnou atmosférou pamiatok poznačených zubom času a tak sa jelšavský kaštieľ stal nezabudnuteľnou kulisou pre interpretov, umelcov i návštevníkov z rôznych kútov Európy.
Účastníci túžiaci po kompletnom dobrodružstve našli zázemie v záhrade kaštieľa, kde na tri noci vyrástlo stanové mestečko.
Premena kaštieľa
Počas dvoch dní a dvoch nocí kultúrna pamiatka ožila nevšednou atmosférou, celý objekt, ako vystrihnutý z hororov počiatku 20. storočia, ovládli audiovizuálne skupiny najrôznejších zameraní a konceptov.
Od čisto hudobných záležitostí, až po špecializované „site specific“ inštalácie a návštevníci i domáci boli svedkami organickej premeny kaštieľa, či už pomocou videomappingu alebo zmeny akustického či fyzikálneho priestoru ako takého.
Účinkujúci zo zahraničia
Historická sýpka vo veži, miestnymi zvaná aj kaplnka, a hlavná sála v barokovom krídle sa zmenili na stage pre audio-vizuálne zážitky sprostredkované hudobnými interpretmi.
Zo vzdialeného východu prišiel do Jelšavy ruský umelec Svyatoslav Ponomarev, dnes hlavný člen projektu PURBA, ktorý sa dlhé roky venuje rituálnej hudbe a experimentovaniu so zvukom.
Tentokrát sa predstavil v inkarnácii s názvom MYASORUBKA, ktorú tvorí okrem Svyatoslava ešte Jan Kruml, známy z projektu INSTINCT PRIMAL s vizuálnym doprovodom od košických NANO VJs.
MYASORUBKA tvorí hudbu rituál-ambientnu obohatenú o field recordings a vlastnoručne vyrobené nástroje doplnené samozrejme dostatočným hlukom.
Od severných susedov sa objavilo viacero interprétov a to za účasti zasneného hviezdoplavca X-NAVI:ET, ktorého môžete poznať z projektov HATI, KAPITAL z Poľska sa ukázal harsh noisový dynamický PURGIST.
Až mimozemské zvuky predvediedol REZ EPO s jeho posledným koncertom v desaťrocnej kariére a na záver festivalu roztancoval techno/EBMkom wroclavský projekt EMMA ZUNZ.
Budapešť je zase miestom, kde vznikol štylistický experiment ENTRÓPIA ARCHITEKTÚRA, ktorý mnoho návštevníkov povazovalo za hudobný vrchol festivalu.
Z Ostravy prišli osláviť 20 rokov existencie už legendárny industrial-jazzový projekt SKLO doprevádzaný VJom Pavlom.
Dôležitým prvkom tohtoročných Hradieb boli okrem špecifického miesta aj najrôznejšie kolaborácie a bočné projekty hudobníkov, preto tento rok sme mohli vidieť a počuť v exkluzívnom sete privítať shoegazovo noisovú pochúťku z labelu Exitab, a to projekt Teapota OBETE SEKTY, ktorý sa predstavil na festivale po prvý a posledný krát.
Kolaborácia projektov MASSOLA & SEDEM MINÚT STRACHU & SUPRAPHON FAMILY & DRÉN sa pokúsili natvrdo otestovať silu konštrukcie ľudského tela i jeho sluchového aparátu.
Ľudia si mohli vychutnať koncerty od napr. košického audio-vizuálneho projektu BIOS ktorý tvoria vizuálny umelci Boris Sirka a Jozef Tušan.
Najsilnejším zvukovým zážitkom boli jednoznačne BLUES FOR THE REDSUN s ich veľkou stenou gitarových aparátov a predstavilo sa mnoho iného z domácej aj zahraničnej scény.
Zábava v Coburgovskom kaštieli v Jelšave. (zdroj: Erik O. Hörompő)Exkurzia po Gemeri
Ostatné miestnosti, zákutia a múry kaštieľa slúžili vizuálnej zložke festivalu, ktorá bola viac než pestrá. Jelšava hostila jedného z najúspešnejších slovenských glitch/gif vizualistov – Adama Pižurného.
Predstavil svoju tvorbu, ktorá si našla cestu do popredných umeleckých i komerčných projektov na celom svete. Prezentoval sa aj radikálny grafik Stano Greždo s novou sériou prác spolocene s Pavlom Bratrancom. Zuzana Sabová ako rezidentka slovenskej 4D Gallery s jej interaktivnou instalaciou – miestnosť za pomoci lešenia premenila na „mučiareň“.
Uznávaný maliar Ján Batorek – kysučan žijúci v Prahe s jeho novou sériou prác a ďalší. Projektori a svetlá ovládali pionieri videomappingu na Slovensku NANO VJs, Samayel s mappingom pripraveným priamo na budovu veže, či ďalší VJi ako Mašindog, Melcore, Wega a iní umelci zvuku, svetla, slova i tvaru.
Pre účastníkov, ktorí majú vzťah k technickým pamiatkam, organizátor festivalu v spolupráci so združením Čierne Diery ponúkol možnosť exkurzie – výletu za dobrodružstvom, a to prechod Slavošovským tunelom cez malý tunel a viadukt až do Magnezitoviec.
Pred vstupom do veľkého tunela zo slavošovskej strany si výletníci prezreli vysokú pec Etelka v Nižnej Slanej a na záver výpravy bol pre výletníkov sprístupnený funkcionalistický kostol v Mníšanoch aj s krátkym organovým koncertom interpretovaný dvomi návštevníkmi.
Tento výlet sa stal dobrodružstvom do slova i do písmena pre ruského umelca Svyatoslava Ponomareva, ktorý sa pred vstupom do tunela vytratil a vrátil sa do Slavošoviec, kde čakal na zájazdový autobus, ktorý už bol dávno preč.
Organizátor touto cestou ďakuje za spoluprácu jelšavským a slavošovským policajtom, ktorí strateného účinkujúceho našli i doviezli.
Účastníci exkurzie po technických pamiatkach Gemera. (zdroj: Čierne diery)Medzinárodná účasť
Najmladší účastník exkurzie i festivalu bol 12 ročných Nemec, ktorý prišiel v sprievode svojho otca. Medzi návštevníkmi okrem Slovákov, Čechov, Poliakov, Maďarov, Rakúšanov a Nemcov organizátor zaznamenal aj Španielov, Holanďanov, Bielorusov a Angličanov.
Pre väčšinu z nich bol Gemer doposiaľ neznámy a vďaka záujmu o účasť na festivale Hradby Samoty sa s Gemerom i samotnou Jelšavou zoznámili. Na základe pozitívnych ohlasov sa dá konštatovať, že na tento ročník festivalu nik z účastníkov tak skoro nezabudne.
Prispela k tomu aj jedinečnosť kulisy i poskytnutie zázemia v kaštieli a výborná spolupráca s mestom Jelšava. Niektorí miestni občania, a veru aj rómski, pomáhali a priamo sa integrovali v rámci organizačného tímu. Okrem iného bol účastníkom ponúknutý aj gastro žážitok, v ponuke jedál boli aj gemerské guľky.
Do Jelšavy sa plánujú vrátiť
Siedmy ročník festivalu sa snažil sprostredkovať návštevníkom doslova nadpozemský zážitok, kde boli márne akékoľvek očakávania či predsudky. Tentokrát sa Hradby Samoty proste vymykali akémukoľvek inému festivalu a tak bolo atmosfére a duchu kaštieľa prispôsobené prakticky všetko.
V minulosti festival hosťoval hlavne v pamiatkach na Morave alebo aj na zámku v Holíči.
Tento rok sa pôsobenie posunulo výrazne smerom na východ Slovenska a tí, ktorí boli ochotní prekonať vzdialenosť do miesta konania, boli odmenení zážitkom vskutku hraničným a na ktorý budú spomínať ešte dlhú dobu. VII. Hradby Samoty zotreli hranicu medzi návštevníkom a vystupujúcim i medzi realitou a snom.
Organizátor na záver ešte prezradil, že ďalší ročník festivalu bude koncom júna 2018 na zámku v Rosiciach pri Brne a v roku 2019 by sa radi vrátili do Jelšavy.
Autor: Viera Kozárová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
