DRNAVA. Adrián Dovala z Drnavy sa zameriava sa dlhšie trate. V polovici júla zvládol v Maďarsku za trochu viac ako 13,5 hodiny beh dlhý 111 kilometrov.
Máte sa sebou nezvyčajný výkon, bežali ste viac ako 13,5 hodiny. Ako ste sa na preteky Ultratiszató dostali? S akými plánmi ste tam išli?
„Koncom minulého roka som listoval na maďarských webových stránkach a keďže som sa rozhodol aj tento rok vynechať Balaton Szupermaraton, obehnutie najväčšieho jazera v Maďarsku, náhodou som sa dostal k informácii, že sa plánuje nultý ročník Ultratisza-tó, obehnutie druhého najväčšieho jazera v Maďarsku. Keďže termín pretekov bol 15. 7. vyhovoval mi o to viac, že ako učiteľ mám v tom čase dovolenku a nemusím čerpať na tie dni dovolenku z práce. Balaton som obehol už trikrát, preto som to bral ako ďalšiu výzvu. Balaton Szupermaraton dlhý 212 km sa beží počas štyroch dní, avšak Tisza-tó sa beží počas jedného dňa. Doteraz som odbehol najdlhšiu vzdialenosť 84,4 km, teda 2 maratóny, takže 111 km Ultratisza-tó by bolo moje maximum. Keďže som takú vzdialenosť doteraz nebežal, len som predpokladal čo sa všetko môže stať. Určite to však nemalo byť jednoduché.“
Aká bola príprava? Zaradili ste aj niečo špeciálne?
„Po sklamaní v minulom roku som upustil od plánu zlepšiť si čas v maratóne. To je už po 10 rokoch behania asi nemožné. Viac ma však vždy bavili podobné výzvy, na akú som sa podujal aj tentokrát. Nakoniec vysvitlo, že vďaka tomu, že to bol nultý ročník, propozície boli len na maďarských stránkach a po maďarsky. Na preteky tak bolo prihlásených 108 domácich bežcov. Ja som bol jediný bežec zo zahraničia. V budúcom roku už plánujú podchytiť bežcov aj zo zahraničia, keďže tento skúšobný ročník dopadol až nad ich očakávanie. Koncom roka som už plánoval smerovať prípravu práve na tento beh. Konečne som aj v tréningu mal jediný cieľ, nabehať čo najviac kilometrov, čo pri dvoch malých deťoch a práci je neskutočne ťažké. V príprave som neraz vstával o piatej ráno, odbehol 10 km, šiel do práce a večer pridal ďalšie kilometre. Podobne počas víkendov a voľna v práci. Ráno vstávam skoro ráno a keď doma vstávajú mám tréning už za sebou. Zatiaľ sa mi darí plniť plán na tento rok odbehnúť rekordný počet kilometrov za posledných 10 rokov, 5500 – 6000 km.“
Aké boli samotné preteky? Ktoré kilometre boli najťažšie?
„Do Tiszafuredu sme dorazili deň pred pretekmi. Bežci si mohli prihlásiť doprovod, ktorý ich sprevádzal na trati na bicykli. Ja som si na pomoc zavolal staršieho syna, ktorý mi fakt pomohol v ťažkých chvíľach, hlavne posledných 20 km, ktoré by som zhodnotil ako bežecké zúfalstvo. Kilometre sa vliekli neskutočne pomaly. Štartovalo sa z Tiszafuredu a okolo jazera sme dobehli po 55,5 km do Poroszló, kde bola obrátka. Potom nás čakala cesta späť. Bolo to o to ťažšie, že po takmer šiestich hodinách behu, kedy už človek má všetkého dosť, musí absolvovať ešte raz to isté, len od konca. A hlavne tá predstava, že bude bežať ďalších minimálne šesť hodín. Počas behu som mal dva krízy, prvú po 75-tich km, tá našťastie po pár kilometroch bola preč. No tá druhá trvala od 90. kilometra a skončila až v cieli. Na týchto posledných dvadsať kilometroch som stratil celú hodinu, preto výsledný čas 13:38 je o dosť horší, ako som plánoval. Nakoniec som však bol rád aj za to, že som sa vôbec do cieľa dostal. Skončil som až na 54. mieste, no zase som o niečo múdrejší a ako zvyknem povedať o čo viac si bežec siahne na dno síl o to je po dobehnutí do cieľa silnejší.“
Máte za sebou množstvo ultradlhých behov. V čom všetkom sa od nich líšil tento aktuálny, 111 km dlhý?
„Len dĺžkou. Každý beh je špecifický. V každom ultrabehu je vlastne cieľom bežca dostať sa do cieľa, niekedy to ide ľahšie , inokedy ťažšie. Pre ultrabežca je dôležitá príprava, nabehať čo najviac kilometrov, zvládnuť akékoľvek podmienky, ktoré ho môžu počas pretekov stretnúť a hlavne zostať zdravý. Ak sa potom postaví na štart akéhokoľvek pretekov, nebehá nohami, ale beh je už len v hlave. Nohy už bežia samé. Aj vďaka tomu, že som mal celkom slušnú prípravu na tieto preteky, som po odbehnutí 111 km fungoval ďalej, žiadne odreniny, pľuzgiere, či iné zdravotné problémy sa nedostavili. Po dni voľna som opäť vybehol, vychutnal si 20-kilometrový beh a plánoval ďalšie dobrodružstvo.“
Aké ultrabehy sa vám podarilo už zvládnuť v tomto roku a čo vás ešte čaká?
„V apríli som odbehol v Košiciach na Furči maratón, skončil som na 16. mieste, v máji tiež v Košiciach Jazerskú 50–tku, kde som bol tretí. V októbri pôjdem už na môj 11. MMM v Košiciach v poradí a snáď ešte niečo zaradím do Balaton Szupermaratónu, na ktorý sa chystám v marci 2018. Budem tu štartovať štvrtýkrát, po dvojročnej absencii.“
