VYŠNÁ SLANÁ. O zachovanie zvykov, spevov či tancov sa už päťdesiat rokov stará aj folklórna skupina Radzim.
Pre uchovanie ľudových tradícií ďalším generáciám, sa na podnet Dr. Olejníka z Podtatranského múzea podujala pani Eva Benediktyová v roku 1966.
Písomne ju oslovil, aby napísala zvyky a zabudnuté piesne z obce Vyšná Slaná. Spracovala ich a písomne poslala. Zavíjanku, krstiny, plačky, zvyky na Troch kráľov, koleso z Vyšnej Slanej, Regrútsku rukovačku.
Jemu sa to páčilo, preto prišiel osobne a požiadal ju, aby to nacvičila s ľuďmi z Vyšnej Slanej. Ponúkol sa, že jej s tým pomôže.
A tak v roku 1967 zavolala ľudí, ktorí vedeli spievať, začali sa pravidelne schádzať a nacvičovať zvyky a obyčaje z obce.
Boli to z väčšej časti scénické, hovorené texty doplnené spevmi a tancami. Na takýchto nácvikoch, spolu s pánom Olejníkom vymysleli v roku 1967 názov súboru Radzim.
Jej písomný materiál je významnou studnicou pre vyšnoslanský folklór.
Prvýkrát verejne
Všetko čo v tom čase nacvičili si natočil a púšťal do rádia. Prvé verejné vystúpenie súboru Radzim sa datuje k 8. marcu 1967 z príležitosti osláv Medzinárodného dňa žien.
Jeho vedúcou bola Eva Benediktyová, umeleckým vedúcim Ján Vido a doprevádzala ich ľudová hudba Juraja Lenkeya.
Oslavami MDŽ začal Radzim svoju činnosť a tak sa zapísal do povedomia občanov nielen vo Vyšnej Slanej, ale na celom hornom Gemeri.
Ďalšie vystúpenia sa konali v Gočove, Ochtinej, Brdárke a Markuške. Najväčšiu popularitu si získali najstaršie členky súboru 61-ročné Júlia Rogosová od Lindáka a Zuzana Rogosová z Počty, ako i najmladšia členka súboru len 13-ročná Olina Lukáčová.
Československý zväz žien vo Vyšnej Slanej pri vytváraní súboru predovšetkým myslel na obnovovanie starých zvykov, tancov a spevov za doprovodu ľudovej hudby Juraja Lenkeya.
Hneď po týchto úspechoch sa začal pripravovať na ďalšie vystúpenia, na ktoré bol súbor pozvaný v dňoch 10. a 11. júna 1967 na krajské slávnosti piesni a tancov v Levoči, na ktoré ich pozval Dr. Olejník.
Ďalšia pozvánka bola na krajské slávnosti v Starom Smokovci, ktoré sa niesli pod názvom Ľud hôr spieva.
Predstavovali sa tu i kroje nášho regiónu a obce Vyšná Slaná. Konali sa 10. septembra 1968, kde vystupovali a zúčastnili sa aj sprievodu.
Pán Olejník bol východniar a zrejme videl program Vyšnej Slanej v televízii a keďže chcel podporiť východ a zozbierať ich zvyky, tak propagoval aj Vyšnú Slanú. Súboristi dostali za vystúpenie guláš a zaplatil sa im autobus.
Základný kameň
Vyšnoslanci sa vďaka pani Eve Benediktyovej mohli dostať na miesta, ktoré by inak nemali možnosť v tej dobe navštíviť. Keď dostali opäť ponuku ísť vystupovať do Tatier, prišli Rusi a už sa viac nešlo.
Pôsobenie pani Benediktyovej sa týmto ukončilo, ale i napriek krátkemu trvaniu 2 – 3 rokov položila základný kameň pri vzniku folklórnej skupiny Radzim a umožnila mnohým Vyšnoslancom prispieť svojím spevom, tancom, umením k obohateniu nášho kultúrneho dedičstva, za čo jej patrí obrovská vďaka.
Členmi súboru boli: Júlia Rogosová-Petrenková, Zuzana Rogosová od Žoričky, Viera Kasperová, Mária Vysoká rod. Rogosová, Olina Lukáčová, Zuzana Antalová rod. Lukáčová z Kúta, Zuzana Klimová rod. Lukáčová od Kováča, Zuzana Rogosová z Počty, Mária Liptaiová, Mária Tešlárová z Vlachova, Mária Szentpeteryová od Kušniera, Mária Lenkeyová Benička, Zuzana Molčanová rod. Revúcka, Zuzana Lukáčová, Žofia Ďurišková rod. Gállová, Zuzana Fifikova z Vlachova, Zuzana Kováčová rod. Gallová, Zuzana Vysoká Vaščanka, Mária Vidová, Mária Lukáčová Benička, Ondrej Petraško, Ján Rogos, Milan Vido, Ondrej Pollák, Ján Vysoký, Ondrej Vido, Juraj Lukáč, Ondrej Klima, Ján Lukáč, prof. Ján Vido.
Ľudová hudba Juraja Lenkeya
V 50. a 60. rokoch v obci pôsobila ľudová hudba Juraja Lenkeya, vďaka ktorej sa tu zachovali pekné piesne a tance. Hudbu založili bratia Juraj Lenkey (primáš, husle) a Ondrej Lenkey (basa).
K nim sa pridali ich dvaja synovci Ján Gálik (husle) a Ondrej Gálik (akordeón). Ďalšími členmi boli Juraj Lukáč z Hamriska (cimbal, akordeón, basa) a Ondrej Ďurman (bubon).
V roku 1960 k nim prišiel z Dobšinej Martin Kotlár (cimbal) a Ondreja Ďurmana nahradil Ján Rogos z Počty (bubon). Koncom 60. rokov sa Juraj Lenkey (primáš, husle) a jeho synovci Ján Gálik (husle) a Ondrej Gálik (akordeón) presťahovali do Dobšinej, kde táto ľudová hudba naďalej pôsobila a dlhé roky reprezentovala Gemer na rôznych kultúrnych podujatiach.
Čardáš z Vyšnej Slanej
Okolo roku 1970 Michal Lukáč, keďže sa poznal s ľuďmi z osvetového strediska v Rožňave - so Slavom Priadkom, Dušanom Tokarčíkom, pánom Herichom a pánom Kanabom -spojil sa s nimi, pripravil choreografiu a pán Michal začal obnovovať činnosť súboru Radzim.
V rokoch 1972 až 1979 viedol súbor Michal Lukáč (1921), ktorý bol zanieteným organizátorom kultúrneho života a folklóru v obci.
Mal znotovaný spevník, podľa ktorého nacvičovali spevy, ale ten sa, bohužiaľ, stratil.
V tomto období sa pravidelne stretávali v kultúrnom dome, každý piatok alebo sobotu, natočili pásku, sólo na ňu naspievala vtedy mladučká Olina Hricová a Olina Lukáčová.
Pán Ondrejka z Banskej Bystrice sa osobne poznal s pánom, dnes prof. Nosáľom a pozval ho na nácvik súboru do Vyšnej Slanej.
Za kultúrnym domom mu predviedli tance a spevy z Vyšnej Slanej. Pán Nosáľ, keď počul spievať vtedajšiu sólistku Olinu Lukáčovú (Bizikovú), okamžite ju zavolal do Bratislavy, ale rodičia ju nepustili a tak si nechala ujsť jedinečnú šancu.
Okrem spevu mu predviedli aj čardáš z Vyšnej Slanej.
Nosáľ si všetko zapisoval a fotil, takže je predpoklad, že aj tance z Vyšnej Slanej sa možno objavili v jeho choreografii pre Lúčnicu.
Toto obdobie aktívneho fungovanie súboru Radzim pod vedením pána Michala Lukáča bolo významné pre uchovanie kultúrneho dedičstva obce, za čo mu tiež patrí veľké poďakovanie.
Pod jeho vedením sa súbor zúčastnil mnohých významných podujatí, ako napr. folklórnych slávností vo Východnej, Detve, dožinkových slávností v Nitre (1975) a mnohých ďalších kultúrnych akcii na Gemeri.
Súbor doprevádzala ľudová hudba Juraja Lenkeya. Členmi súboru boli: Slavomír Lukáč, Stanislav Lukáč, Miroslav Sentpetéry, Milan Ďurman, Ján Kováč, Ondrej Rogos, Ondrej Vido, Štefan Hadar, Dušan Mihálik, Miloš Kováč, Ondrej Hric, Ivan Pollák, Ján Molčan, Mária Bizíková, Mária Bizíková (zo mlyna), Alena Lukáčová, Olina Garanová, Ľuba Hlaváčová, Vlasta Luikáčová, Božena Gálliková, Alena Ďurmanová, Olina Vysoká, Alena Senpeteryová, Táňa Polláková a Viera Zabrelová.
Dvanásť žien
Koncom roku 1992 mal banskobystrický rozhlas záujem o nahrávku vyšnoslanských piesní.
Nasledovala výzva v obecnom rozhlase a 12. októbra 1992 začalo 12 žien denne poctivo nacvičovať pod vedením pani Zuzany Tomášikovej.
Dátum 5. 12. 1992 bol prvým veľkým dňom speváckej skupiny. Okrem Marienky Krausovej sa všetky ženy po prvý raz v živote ocitli v nahrávacom štúdiu.
Po dva a pol hodinách sa podarilo nahrať 15 pesničiek. Napríklad to boli Poniže tej Slanej, Upečte mi mamko moja, Pod Radzimom stojí hruška, Z tamtej strany hája, A v tej Slanej pri kostele.
Na nahrávaní sa podieľali: Mária Emericiová st., Mária Vidová, Žofia Ďurišková, Mária Krausová, Mária Molčanová, Božena Rogosová, Júlia Kasperová, Viera Gazdíková, Zuzana Farkašová, Janka Ďurišková, Zuzana Tomášiková, Gabriela Rusnáková a Mirka Zábrelová.
Členky folklórnej skupiny sa začali pravidelne zúčastňovať rôznych kultúrnych podujatí.
Spočiatku to boli podujatia v našej obci, ako napríklad sľub vernosti, výročie posviacky chrámu, Medzinárodný deň žien. Pani Zuzana Tomašiková zomrela v roku 2009.
Dnes funguje folklórny súbor Radzim pod vedením pani Janky Ďuriškovej. K dnešnému dňu má folklórna skupina okolo 25 členov.
Autor: Janka Ďurišková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
