Korzár logo Korzár Gemer
Sobota, 23. jún, 2018 | Meniny má Sidónia
Nájdete nás na webe

Folklórny súbor Radzim oslavuje vzácne jubileum

Folklór už roky neodmysliteľne patrí k životu vo Vyšnej Slanej.

(Zdroj: FS Radzim)

VYŠNÁ SLANÁ. O zachovanie zvykov, spevov či tancov sa už päťdesiat rokov stará aj folklórna skupina Radzim.

Pre uchovanie ľudových tradícií ďalším generáciám, sa na podnet Dr. Olejníka z Podtatranského múzea podujala pani Eva Benediktyová v roku 1966.

Písomne ju oslovil, aby napísala zvyky a zabudnuté piesne z obce Vyšná Slaná. Spracovala ich a písomne poslala. Zavíjanku, krstiny, plačky, zvyky na Troch kráľov, koleso z Vyšnej Slanej, Regrútsku rukovačku.

Jemu sa to páčilo, preto prišiel osobne a požiadal ju, aby to nacvičila s ľuďmi z Vyšnej Slanej. Ponúkol sa, že jej s tým pomôže.

Článok pokračuje pod video reklamou

A tak v roku 1967 zavolala ľudí, ktorí vedeli spievať, začali sa pravidelne schádzať a nacvičovať zvyky a obyčaje z obce.

Boli to z väčšej časti scénické, hovorené texty doplnené spevmi a tancami. Na takýchto nácvikoch, spolu s pánom Olejníkom vymysleli v roku 1967 názov súboru Radzim.

Jej písomný materiál je významnou studnicou pre vyšnoslanský folklór.

Prvýkrát verejne

Všetko čo v tom čase nacvičili si natočil a púšťal do rádia. Prvé verejné vystúpenie súboru Radzim sa datuje k 8. marcu 1967 z príležitosti osláv Medzinárodného dňa žien.

Jeho vedúcou bola Eva Benediktyová, umeleckým vedúcim Ján Vido a doprevádzala ich ľudová hudba Juraja Lenkeya.

Oslavami MDŽ začal Radzim svoju činnosť a tak sa zapísal do povedomia občanov nielen vo Vyšnej Slanej, ale na celom hornom Gemeri.

Ďalšie vystúpenia sa konali v Gočove, Ochtinej, Brdárke a Markuške. Najväčšiu popularitu si získali najstaršie členky súboru 61-ročné Júlia Rogosová od Lindáka a Zuzana Rogosová z Počty, ako i najmladšia členka súboru len 13-ročná Olina Lukáčová.

Československý zväz žien vo Vyšnej Slanej pri vytváraní súboru predovšetkým myslel na obnovovanie starých zvykov, tancov a spevov za doprovodu ľudovej hudby Juraja Lenkeya.

Hneď po týchto úspechoch sa začal pripravovať na ďalšie vystúpenia, na ktoré bol súbor pozvaný v dňoch 10. a 11. júna 1967 na krajské slávnosti piesni a tancov v Levoči, na ktoré ich pozval Dr. Olejník.

Ďalšia pozvánka bola na krajské slávnosti v Starom Smokovci, ktoré sa niesli pod názvom Ľud hôr spieva.

Predstavovali sa tu i kroje nášho regiónu a obce Vyšná Slaná. Konali sa 10. septembra 1968, kde vystupovali a zúčastnili sa aj sprievodu.

Pán Olejník bol východniar a zrejme videl program Vyšnej Slanej v televízii a keďže chcel podporiť východ a zozbierať ich zvyky, tak propagoval aj Vyšnú Slanú. Súboristi dostali za vystúpenie guláš a zaplatil sa im autobus.

Základný kameň

Vyšnoslanci sa vďaka pani Eve Benediktyovej mohli dostať na miesta, ktoré by inak nemali možnosť v tej dobe navštíviť. Keď dostali opäť ponuku ísť vystupovať do Tatier, prišli Rusi a už sa viac nešlo.

Pôsobenie pani Benediktyovej sa týmto ukončilo, ale i napriek krátkemu trvaniu 2 – 3 rokov položila základný kameň pri vzniku folklórnej skupiny Radzim a umožnila mnohým Vyšnoslancom prispieť svojím spevom, tancom, umením k obohateniu nášho kultúrneho dedičstva, za čo jej patrí obrovská vďaka.

Členmi súboru boli: Júlia Rogosová-Petrenková, Zuzana Rogosová od Žoričky, Viera Kasperová, Mária Vysoká rod. Rogosová, Olina Lukáčová, Zuzana Antalová rod. Lukáčová z Kúta, Zuzana Klimová rod. Lukáčová od Kováča, Zuzana Rogosová z Počty, Mária Liptaiová, Mária Tešlárová z Vlachova, Mária Szentpeteryová od Kušniera, Mária Lenkeyová Benička, Zuzana Molčanová rod. Revúcka, Zuzana Lukáčová, Žofia Ďurišková rod. Gállová, Zuzana Fifikova z Vlachova, Zuzana Kováčová rod. Gallová, Zuzana Vysoká Vaščanka, Mária Vidová, Mária Lukáčová Benička, Ondrej Petraško, Ján Rogos, Milan Vido, Ondrej Pollák, Ján Vysoký, Ondrej Vido, Juraj Lukáč, Ondrej Klima, Ján Lukáč, prof. Ján Vido.

Ľudová hudba Juraja Lenkeya

V 50. a 60. rokoch v obci pôsobila ľudová hudba Juraja Lenkeya, vďaka ktorej sa tu zachovali pekné piesne a tance. Hudbu založili bratia Juraj Lenkey (primáš, husle) a Ondrej Lenkey (basa).

K nim sa pridali ich dvaja synovci Ján Gálik (husle) a Ondrej Gálik (akordeón). Ďalšími členmi boli Juraj Lukáč z Hamriska (cimbal, akordeón, basa) a Ondrej Ďurman (bubon).

V roku 1960 k nim prišiel z Dobšinej Martin Kotlár (cimbal) a Ondreja Ďurmana nahradil Ján Rogos z Počty (bubon). Koncom 60. rokov sa Juraj Lenkey (primáš, husle) a jeho synovci Ján Gálik (husle) a Ondrej Gálik (akordeón) presťahovali do Dobšinej, kde táto ľudová hudba naďalej pôsobila a dlhé roky reprezentovala Gemer na rôznych kultúrnych podujatiach.

Čardáš z Vyšnej Slanej

Okolo roku 1970 Michal Lukáč, keďže sa poznal s ľuďmi z osvetového strediska v Rožňave - so Slavom Priadkom, Dušanom Tokarčíkom, pánom Herichom a pánom Kanabom -spojil sa s nimi, pripravil choreografiu a pán Michal začal obnovovať činnosť súboru Radzim.

V rokoch 1972 až 1979 viedol súbor Michal Lukáč (1921), ktorý bol zanieteným organizátorom kultúrneho života a folklóru v obci.

Mal znotovaný spevník, podľa ktorého nacvičovali spevy, ale ten sa, bohužiaľ, stratil.

V tomto období sa pravidelne stretávali v kultúrnom dome, každý piatok alebo sobotu, natočili pásku, sólo na ňu naspievala vtedy mladučká Olina Hricová a Olina Lukáčová.

Pán Ondrejka z Banskej Bystrice sa osobne poznal s pánom, dnes prof. Nosáľom a pozval ho na nácvik súboru do Vyšnej Slanej.

Za kultúrnym domom mu predviedli tance a spevy z Vyšnej Slanej. Pán Nosáľ, keď počul spievať vtedajšiu sólistku Olinu Lukáčovú (Bizikovú), okamžite ju zavolal do Bratislavy, ale rodičia ju nepustili a tak si nechala ujsť jedinečnú šancu.

Okrem spevu mu predviedli aj čardáš z Vyšnej Slanej.

Nosáľ si všetko zapisoval a fotil, takže je predpoklad, že aj tance z Vyšnej Slanej sa možno objavili v jeho choreografii pre Lúčnicu.

Toto obdobie aktívneho fungovanie súboru Radzim pod vedením pána Michala Lukáča bolo významné pre uchovanie kultúrneho dedičstva obce, za čo mu tiež patrí veľké poďakovanie.

Pod jeho vedením sa súbor zúčastnil mnohých významných podujatí, ako napr. folklórnych slávností vo Východnej, Detve, dožinkových slávností v Nitre (1975) a mnohých ďalších kultúrnych akcii na Gemeri.

Súbor doprevádzala ľudová hudba Juraja Lenkeya. Členmi súboru boli: Slavomír Lukáč, Stanislav Lukáč, Miroslav Sentpetéry, Milan Ďurman, Ján Kováč, Ondrej Rogos, Ondrej Vido, Štefan Hadar, Dušan Mihálik, Miloš Kováč, Ondrej Hric, Ivan Pollák, Ján Molčan, Mária Bizíková, Mária Bizíková (zo mlyna), Alena Lukáčová, Olina Garanová, Ľuba Hlaváčová, Vlasta Luikáčová, Božena Gálliková, Alena Ďurmanová, Olina Vysoká, Alena Senpeteryová, Táňa Polláková a Viera Zabrelová.

Dvanásť žien

Koncom roku 1992 mal banskobystrický rozhlas záujem o nahrávku vyšnoslanských piesní.

Nasledovala výzva v obecnom rozhlase a 12. októbra 1992 začalo 12 žien denne poctivo nacvičovať pod vedením pani Zuzany Tomášikovej.

Dátum 5. 12. 1992 bol prvým veľkým dňom speváckej skupiny. Okrem Marienky Krausovej sa všetky ženy po prvý raz v živote ocitli v nahrávacom štúdiu.

Po dva a pol hodinách sa podarilo nahrať 15 pesničiek. Napríklad to boli Poniže tej Slanej, Upečte mi mamko moja, Pod Radzimom stojí hruška, Z tamtej strany hája, A v tej Slanej pri kostele.

Na nahrávaní sa podieľali: Mária Emericiová st., Mária Vidová, Žofia Ďurišková, Mária Krausová, Mária Molčanová, Božena Rogosová, Júlia Kasperová, Viera Gazdíková, Zuzana Farkašová, Janka Ďurišková, Zuzana Tomášiková, Gabriela Rusnáková a Mirka Zábrelová.

Členky folklórnej skupiny sa začali pravidelne zúčastňovať rôznych kultúrnych podujatí.

Spočiatku to boli podujatia v našej obci, ako napríklad sľub vernosti, výročie posviacky chrámu, Medzinárodný deň žien. Pani Zuzana Tomašiková zomrela v roku 2009.

Dnes funguje folklórny súbor Radzim pod vedením pani Janky Ďuriškovej. K dnešnému dňu má folklórna skupina okolo 25 členov.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Gemer Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 912
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 556
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 10 460
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 581
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 161
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 182
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 639
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 166
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 999
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 2 943

Téma: Folklór


Neprehliadnite tiež

Ľudia z BMW si prezreli budúci priemyselný park?

Nad poliami poletovali vrtuľníky. Zrejme si obhliadli možné miesto ich budúceho závodu aj zhora.

Za pokus o vraždu otca mu hrozilo doživotie, dostal osem rokov

Na súde vyhlásil, že je vinný a svoje konanie oľutoval.

Boris Filan: Som basketbalový veterán. Všetko ostatné robím popri tom

Novú knihu prišiel zámerne pokrstiť na východ.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéf UNB: Hnevá ma zlý prístup zdravotníkov k pacientom

Mnohé izby budú dvojlôžkové. So samostatným sociálnym zariadením a so sprchou, vraví šéf UNB.

ŠPECIÁLNE DOBRÉ RÁNO

Špeciálne Dobré ráno: Kto na Slovensku kradne európske peniaze

Z diskusie Za slušné eurofondy.

SVET

Erdogan je varovaním, kde môže skončiť Maďarsko

Erdogan zmenil Turecko za pätnásť rokov.


Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop