Korzár logo Korzár Gemer
Pondelok, 1. marec, 2021 | Meniny má AlbínKrížovkyKrížovky
Z HISTÓRIE GEMERA

Odkaz gemerských hrnčiarov prežil stáročia

Región im poskytoval vhodné podmienky na kvalitnú hlinu.

Pozostatky z rúk dávnych hrnčiarov v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.Pozostatky z rúk dávnych hrnčiarov v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. (Zdroj: Banícke múzeum Rožňava)

GEMER. Na území niekdajšej Gemerskej župy sa ľudia už od staroveku zaoberali spracovaním hliny. Predpokladom spracovania bola počas dlhých stáročí vynikajúca kvalita miestnej hliny.

Z najstarších čias je známa tzv. lineárna keramika, považovaná za súčasť dolnozemskej lineárnej keramiky. Jej náleziská sa nachádzajú hlavne v údolí rieky Slaná (Tornalja-Kráľ, Včelince, jaskyňa Baradla).

Popri týchto nálezoch však boli nájdené aj rôzne iné typy keramiky, vytvorené bukovohorskou, lendelskou, bádenskou či hatvanskou kultúrou.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Kelti, ktorí toto územie osídlili v dobe laténskej, už vyrábali svoje výrobky na hrnčiarskom kruhu a aj ich vypaľovali. Svedčia o tom vykopávky vo Včelinciach.

V období po Kristovi sa na spracovaní hliny podieľali viaceré etniká. Z nich treba spomenúť predovšetkým germánsky Kvádovi a pravdepodobne aj Vandalov.

O spracovaní hliny Slovanmi svedčia nálezy keramiky charakteristické jednoduchosťou jej stvárnenia i samotných motívov.

Postupným rozširovaním sa používania ručného hrnčiarskeho kruhu sa od 11. storočia začali prejavovať zmeny v technologickom postupe výroby.

Od 13. storočia je známa hlina vypálená na červeno, ktorú neskôr nahradila nabielo vypálená hlina.

V oblasti od Haliča po Plešivec a od Divína po Jelšavu sa postupne vytvorilo 80-100 km dlhé a 20 km široké územie, ktoré sa stalo najhlavnejším strediskom výroby keramiky v celej Karpatskej kotline.

Skryť Vypnúť reklamu

Veľký význam miestnej hliny, ktorej najbohatšie náleziská sa nachádzali práve v tejto oblasti, spočíval v jej ohňovzdornosti.

Špecializácia hrnčiarskej výroby sa začala koncom 13. storočia hlavne v rozvíjajúcich sa hospodárskych centrách a mestách.

Vznik miest a prvých cechov v nich priniesli zmenu aj v organizovaní výroby. I keď písomné údaje o existencii hrnčiarskych cechov poznáme len zo 17. storočia, ich vznik predpokladáme už v 15. storočí.

Ako dôkaz ich existencie môže slúžiť technologický vývoj, keďže hrnčiari už v tomto období používali glazúru a novým prvkom výrobného procesu sa stal nohou poháňaný hrnčiarsky kruh.

V 17. stor. sa na tomto území usadili aj Habáni a zanechali po sebe keramiku s charakteristikou ornamentikou. Niektoré ich prvky používali dedinský hrnčiari ešte aj o dve storočia neskôr.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve títo hrnčiari disponovali najbohatšou minulosťou a jej obrovskými skúsenosťami. Ich remeselná výroba dosiahla vrchol v 18. a 19. storočí.

Výrobky z ohňovzdornej hliny, používané hlavne na varenie a pečenie, boli známe nie len v Maďarsku, ale aj ďaleko za jej hranicami. Vyrábali sa aj výrobky iného druhu, akými boli taniere, misy, krčahy, ale tieto sa predávali už len regionálne alebo v okolitých župách.

Koncom 19. storočia sa začal úpadok dedinského hrnčiarstva vplyvom vonkajších i vnútorných faktorov. V 20. storočí sa už len prehĺbil tento úpadok a to viedlo k jeho zániku.

Brezové či močaristé miesta poskytovali hrnčiarom spoľahlivé náleziská kvalitnej hliny, ktorá sa nachádzala na rôznych miestach v rôznych hĺbkach, miestami až 10-12 metrov hlboko.

Pred ťažbou hrnčiari odstránili hornú vrstvu a vhĺbili úzky otvor, aby zabránili závalu pôdy. Vyťaženú hlinu uskladňovali jednotlivo podľa druhu hliny na suchom mieste. Dostatočne suchú hlinu potom nakrájali na drobné kúsky a uložili do diery zvanej „áztató“.

Prvou fázou spracovania hliny bolo tzv. ubíjanie. Takto spracovanú hlinu pozbierali škrabkou zo zlomenej kosy a hlinu ďalej spracovávali dvojfázovým utláčaním.

Pripravený materiál uložili na kôpky, potom ho trikrát po sebe premiesili a medeným drôtom pokrájali na kolieska a potľapkali.

Výsledkom tohto procesu boli polkruhovité, asi 50 cm vysoké hrudy pripravené na spracovanie. Tieto sa potom formovali na hrnčiarskom kruhu.

V Gemeri sa formovanie hliny na hrnčiarskom kruhu nazývalo „míjjelés“.

Pre výrobu samotného výrobku odrezali taký kus hliny, aký bol potrebný, vyformovali ho do tvaru vajca, položili do stredu kruhu a začali s vyťahovaním steny.

Hotový výrobok z kruhu odrezali a položili ho na policu, aby vyschol. Pri výrobkoch s ušami pripevnili uško, len po tomto procese, ktoré bolo z mäkšieho materiálu, aby sa pri vypaľovaní neoddelilo.

Zdobenie pozostávalo s glazúry a ornamentiky. Povrch dobre preschnutej nádoby najprv zafarbili bahnom požadovanej farby, nechali ju vyschnúť a naniesli na ňu rôzne motívy s geometrickým alebo rastlinným vzorom. Veľmi nezvyčajnou bola technika, kedy sa kus špongie namočil do farby a jej pritláčaním na povrch nádoby vznikali rôzne obrazce.

Po zdobení keramiky nasledovalo vypaľovanie. Uskutočňovalo sa dvakrát v na to zhotovených peciach, ktoré sa na Gemeri nazývali „báňa“.

Glazúrou sa predmety zdobili medzi dvoma vypaľovaniami.

Najčítanejšie na Gemer Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Získaj náskok pred štartom
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  3. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  4. FIIT – vedomosti, ktoré majú zmysel
  5. Štúdium, ktoré sadne
  6. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  7. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  8. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  9. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  10. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  1. 26 years of providing you with essential information
  2. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  3. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  4. Tieto farmy dávajú prácu domácim. A podporujú región
  5. Cirkevné gymnázium v Snine patrí medzi najlepšie v kraji
  6. O2: Mentálne zdravie zamestnancov je pre nás veľkou prioritou
  7. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  8. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  9. Dáma s pávím pierkom
  10. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 24 284
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 13 540
  3. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 10 773
  4. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 10 024
  5. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 8 338
  6. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 470
  7. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 7 395
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov 6 307
  9. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 5 777
  10. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 5 345
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ľubomír Šarník a Marek Krajčí.

Pandémia vrcholí, Hopos musí prepúšťať.

15 h
Žiaci boli konečne v škole. Aktívne sa hlásili.

Spolužiaci sa v škole emotívne vítali.

2 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Beaty Balogovej

Ako si Viktor Orbán kupuje Visegrád

Čo ostáva menšinovému Maďarovi, ktorý verí v právny štát?

26. feb
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Mismanažment pokračuje

Peter Schutz

Výsledkom štvordňového „konkláve“ bude ešte viac chaosu a úmrtí.

25m
Ilustračné foto

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 308-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 7 189 obetí. Opatrenia riadi covid automat.

9 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop