Korzár logo Korzár Gemer
Pondelok, 23. júl, 2018 | Meniny má Oľga
Nájdete nás na webe
Z HISTÓRIE GEMERA

Odkaz gemerských hrnčiarov prežil stáročia

Región im poskytoval vhodné podmienky na kvalitnú hlinu.

Pozostatky z rúk dávnych hrnčiarov v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.(Zdroj: Banícke múzeum Rožňava)

GEMER. Na území niekdajšej Gemerskej župy sa ľudia už od staroveku zaoberali spracovaním hliny. Predpokladom spracovania bola počas dlhých stáročí vynikajúca kvalita miestnej hliny.

Z najstarších čias je známa tzv. lineárna keramika, považovaná za súčasť dolnozemskej lineárnej keramiky. Jej náleziská sa nachádzajú hlavne v údolí rieky Slaná (Tornalja-Kráľ, Včelince, jaskyňa Baradla).

Popri týchto nálezoch však boli nájdené aj rôzne iné typy keramiky, vytvorené bukovohorskou, lendelskou, bádenskou či hatvanskou kultúrou.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kelti, ktorí toto územie osídlili v dobe laténskej, už vyrábali svoje výrobky na hrnčiarskom kruhu a aj ich vypaľovali. Svedčia o tom vykopávky vo Včelinciach.

V období po Kristovi sa na spracovaní hliny podieľali viaceré etniká. Z nich treba spomenúť predovšetkým germánsky Kvádovi a pravdepodobne aj Vandalov.

O spracovaní hliny Slovanmi svedčia nálezy keramiky charakteristické jednoduchosťou jej stvárnenia i samotných motívov.

Postupným rozširovaním sa používania ručného hrnčiarskeho kruhu sa od 11. storočia začali prejavovať zmeny v technologickom postupe výroby.

Od 13. storočia je známa hlina vypálená na červeno, ktorú neskôr nahradila nabielo vypálená hlina.

V oblasti od Haliča po Plešivec a od Divína po Jelšavu sa postupne vytvorilo 80-100 km dlhé a 20 km široké územie, ktoré sa stalo najhlavnejším strediskom výroby keramiky v celej Karpatskej kotline.

Veľký význam miestnej hliny, ktorej najbohatšie náleziská sa nachádzali práve v tejto oblasti, spočíval v jej ohňovzdornosti.

Špecializácia hrnčiarskej výroby sa začala koncom 13. storočia hlavne v rozvíjajúcich sa hospodárskych centrách a mestách.

Vznik miest a prvých cechov v nich priniesli zmenu aj v organizovaní výroby. I keď písomné údaje o existencii hrnčiarskych cechov poznáme len zo 17. storočia, ich vznik predpokladáme už v 15. storočí.

Ako dôkaz ich existencie môže slúžiť technologický vývoj, keďže hrnčiari už v tomto období používali glazúru a novým prvkom výrobného procesu sa stal nohou poháňaný hrnčiarsky kruh.

V 17. stor. sa na tomto území usadili aj Habáni a zanechali po sebe keramiku s charakteristikou ornamentikou. Niektoré ich prvky používali dedinský hrnčiari ešte aj o dve storočia neskôr.

Práve títo hrnčiari disponovali najbohatšou minulosťou a jej obrovskými skúsenosťami. Ich remeselná výroba dosiahla vrchol v 18. a 19. storočí.

Výrobky z ohňovzdornej hliny, používané hlavne na varenie a pečenie, boli známe nie len v Maďarsku, ale aj ďaleko za jej hranicami. Vyrábali sa aj výrobky iného druhu, akými boli taniere, misy, krčahy, ale tieto sa predávali už len regionálne alebo v okolitých župách.

Koncom 19. storočia sa začal úpadok dedinského hrnčiarstva vplyvom vonkajších i vnútorných faktorov. V 20. storočí sa už len prehĺbil tento úpadok a to viedlo k jeho zániku.

Brezové či močaristé miesta poskytovali hrnčiarom spoľahlivé náleziská kvalitnej hliny, ktorá sa nachádzala na rôznych miestach v rôznych hĺbkach, miestami až 10-12 metrov hlboko.

Pred ťažbou hrnčiari odstránili hornú vrstvu a vhĺbili úzky otvor, aby zabránili závalu pôdy. Vyťaženú hlinu uskladňovali jednotlivo podľa druhu hliny na suchom mieste. Dostatočne suchú hlinu potom nakrájali na drobné kúsky a uložili do diery zvanej „áztató“.

Prvou fázou spracovania hliny bolo tzv. ubíjanie. Takto spracovanú hlinu pozbierali škrabkou zo zlomenej kosy a hlinu ďalej spracovávali dvojfázovým utláčaním.

Pripravený materiál uložili na kôpky, potom ho trikrát po sebe premiesili a medeným drôtom pokrájali na kolieska a potľapkali.

Výsledkom tohto procesu boli polkruhovité, asi 50 cm vysoké hrudy pripravené na spracovanie. Tieto sa potom formovali na hrnčiarskom kruhu.

V Gemeri sa formovanie hliny na hrnčiarskom kruhu nazývalo „míjjelés“.

Pre výrobu samotného výrobku odrezali taký kus hliny, aký bol potrebný, vyformovali ho do tvaru vajca, položili do stredu kruhu a začali s vyťahovaním steny.

Hotový výrobok z kruhu odrezali a položili ho na policu, aby vyschol. Pri výrobkoch s ušami pripevnili uško, len po tomto procese, ktoré bolo z mäkšieho materiálu, aby sa pri vypaľovaní neoddelilo.

Zdobenie pozostávalo s glazúry a ornamentiky. Povrch dobre preschnutej nádoby najprv zafarbili bahnom požadovanej farby, nechali ju vyschnúť a naniesli na ňu rôzne motívy s geometrickým alebo rastlinným vzorom. Veľmi nezvyčajnou bola technika, kedy sa kus špongie namočil do farby a jej pritláčaním na povrch nádoby vznikali rôzne obrazce.

Po zdobení keramiky nasledovalo vypaľovanie. Uskutočňovalo sa dvakrát v na to zhotovených peciach, ktoré sa na Gemeri nazývali „báňa“.

Glazúrou sa predmety zdobili medzi dvoma vypaľovaniami.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Gemer Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  10. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  1. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  6. S dobrým pivom leto chutí
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  10. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 33 530
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 24 945
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 21 216
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 382
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 935
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 931
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 690
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 494
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 289
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 790

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop