Korzár logo Korzár Gemer
Štvrtok, 21. september, 2017 | Meniny má Matúš
Z HISTÓRIE GEMERA

Odkaz gemerských hrnčiarov prežil stáročia

Región im poskytoval vhodné podmienky na kvalitnú hlinu.

Pozostatky z rúk dávnych hrnčiarov v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.(Zdroj: Banícke múzeum Rožňava)

GEMER. Na území niekdajšej Gemerskej župy sa ľudia už od staroveku zaoberali spracovaním hliny. Predpokladom spracovania bola počas dlhých stáročí vynikajúca kvalita miestnej hliny.

Z najstarších čias je známa tzv. lineárna keramika, považovaná za súčasť dolnozemskej lineárnej keramiky. Jej náleziská sa nachádzajú hlavne v údolí rieky Slaná (Tornalja-Kráľ, Včelince, jaskyňa Baradla).

Popri týchto nálezoch však boli nájdené aj rôzne iné typy keramiky, vytvorené bukovohorskou, lendelskou, bádenskou či hatvanskou kultúrou.

Kelti, ktorí toto územie osídlili v dobe laténskej, už vyrábali svoje výrobky na hrnčiarskom kruhu a aj ich vypaľovali. Svedčia o tom vykopávky vo Včelinciach.

V období po Kristovi sa na spracovaní hliny podieľali viaceré etniká. Z nich treba spomenúť predovšetkým germánsky Kvádovi a pravdepodobne aj Vandalov.

O spracovaní hliny Slovanmi svedčia nálezy keramiky charakteristické jednoduchosťou jej stvárnenia i samotných motívov.

Postupným rozširovaním sa používania ručného hrnčiarskeho kruhu sa od 11. storočia začali prejavovať zmeny v technologickom postupe výroby.

Od 13. storočia je známa hlina vypálená na červeno, ktorú neskôr nahradila nabielo vypálená hlina.

V oblasti od Haliča po Plešivec a od Divína po Jelšavu sa postupne vytvorilo 80-100 km dlhé a 20 km široké územie, ktoré sa stalo najhlavnejším strediskom výroby keramiky v celej Karpatskej kotline.

Veľký význam miestnej hliny, ktorej najbohatšie náleziská sa nachádzali práve v tejto oblasti, spočíval v jej ohňovzdornosti.

Špecializácia hrnčiarskej výroby sa začala koncom 13. storočia hlavne v rozvíjajúcich sa hospodárskych centrách a mestách.

Vznik miest a prvých cechov v nich priniesli zmenu aj v organizovaní výroby. I keď písomné údaje o existencii hrnčiarskych cechov poznáme len zo 17. storočia, ich vznik predpokladáme už v 15. storočí.

Ako dôkaz ich existencie môže slúžiť technologický vývoj, keďže hrnčiari už v tomto období používali glazúru a novým prvkom výrobného procesu sa stal nohou poháňaný hrnčiarsky kruh.

V 17. stor. sa na tomto území usadili aj Habáni a zanechali po sebe keramiku s charakteristikou ornamentikou. Niektoré ich prvky používali dedinský hrnčiari ešte aj o dve storočia neskôr.

Práve títo hrnčiari disponovali najbohatšou minulosťou a jej obrovskými skúsenosťami. Ich remeselná výroba dosiahla vrchol v 18. a 19. storočí.

Výrobky z ohňovzdornej hliny, používané hlavne na varenie a pečenie, boli známe nie len v Maďarsku, ale aj ďaleko za jej hranicami. Vyrábali sa aj výrobky iného druhu, akými boli taniere, misy, krčahy, ale tieto sa predávali už len regionálne alebo v okolitých župách.

Koncom 19. storočia sa začal úpadok dedinského hrnčiarstva vplyvom vonkajších i vnútorných faktorov. V 20. storočí sa už len prehĺbil tento úpadok a to viedlo k jeho zániku.

Brezové či močaristé miesta poskytovali hrnčiarom spoľahlivé náleziská kvalitnej hliny, ktorá sa nachádzala na rôznych miestach v rôznych hĺbkach, miestami až 10-12 metrov hlboko.

Pred ťažbou hrnčiari odstránili hornú vrstvu a vhĺbili úzky otvor, aby zabránili závalu pôdy. Vyťaženú hlinu uskladňovali jednotlivo podľa druhu hliny na suchom mieste. Dostatočne suchú hlinu potom nakrájali na drobné kúsky a uložili do diery zvanej „áztató“.

Prvou fázou spracovania hliny bolo tzv. ubíjanie. Takto spracovanú hlinu pozbierali škrabkou zo zlomenej kosy a hlinu ďalej spracovávali dvojfázovým utláčaním.

Pripravený materiál uložili na kôpky, potom ho trikrát po sebe premiesili a medeným drôtom pokrájali na kolieska a potľapkali.

Výsledkom tohto procesu boli polkruhovité, asi 50 cm vysoké hrudy pripravené na spracovanie. Tieto sa potom formovali na hrnčiarskom kruhu.

V Gemeri sa formovanie hliny na hrnčiarskom kruhu nazývalo „míjjelés“.

Pre výrobu samotného výrobku odrezali taký kus hliny, aký bol potrebný, vyformovali ho do tvaru vajca, položili do stredu kruhu a začali s vyťahovaním steny.

Hotový výrobok z kruhu odrezali a položili ho na policu, aby vyschol. Pri výrobkoch s ušami pripevnili uško, len po tomto procese, ktoré bolo z mäkšieho materiálu, aby sa pri vypaľovaní neoddelilo.

Zdobenie pozostávalo s glazúry a ornamentiky. Povrch dobre preschnutej nádoby najprv zafarbili bahnom požadovanej farby, nechali ju vyschnúť a naniesli na ňu rôzne motívy s geometrickým alebo rastlinným vzorom. Veľmi nezvyčajnou bola technika, kedy sa kus špongie namočil do farby a jej pritláčaním na povrch nádoby vznikali rôzne obrazce.

Po zdobení keramiky nasledovalo vypaľovanie. Uskutočňovalo sa dvakrát v na to zhotovených peciach, ktoré sa na Gemeri nazývali „báňa“.

Glazúrou sa predmety zdobili medzi dvoma vypaľovaniami.

Neprehliadnite tiež

Zdieľané bicykle: Pobijú sa železničiari, provider a reklamka

O systém verejného zdieľania bicyklov v Košiciach je medzi firmami záujem.

Radiátory už hrejú, no nie všade

Chladnejšie počasie u niekoho vyvoláva nutkanie otočiť ventilom radiátora.

Prešovskí vedci tiahnu do boja. Za borovičku

Ohrozujú ju Britské ostrovy s výrobou ginu.

Stĺpy hyzdia betónové pätky. Niektoré sú aj nakrivo

Na nevzhľadných betónových pätkách sa môžu ľudia aj poraniť.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky.

Najčítanejšie na Gemer Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 572
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 743
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 086
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 066
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 180
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 631
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 625
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 441
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 432
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 049

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop