Korzár logo Korzár Gemer
Štvrtok, 18. október, 2018 | Meniny má Lukáš
Nájdete nás na webe
Z HISTÓRIE GEMERA

Odkaz gemerských hrnčiarov prežil stáročia

Región im poskytoval vhodné podmienky na kvalitnú hlinu.

Pozostatky z rúk dávnych hrnčiarov v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.(Zdroj: Banícke múzeum Rožňava)

GEMER. Na území niekdajšej Gemerskej župy sa ľudia už od staroveku zaoberali spracovaním hliny. Predpokladom spracovania bola počas dlhých stáročí vynikajúca kvalita miestnej hliny.

Z najstarších čias je známa tzv. lineárna keramika, považovaná za súčasť dolnozemskej lineárnej keramiky. Jej náleziská sa nachádzajú hlavne v údolí rieky Slaná (Tornalja-Kráľ, Včelince, jaskyňa Baradla).

Popri týchto nálezoch však boli nájdené aj rôzne iné typy keramiky, vytvorené bukovohorskou, lendelskou, bádenskou či hatvanskou kultúrou.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kelti, ktorí toto územie osídlili v dobe laténskej, už vyrábali svoje výrobky na hrnčiarskom kruhu a aj ich vypaľovali. Svedčia o tom vykopávky vo Včelinciach.

V období po Kristovi sa na spracovaní hliny podieľali viaceré etniká. Z nich treba spomenúť predovšetkým germánsky Kvádovi a pravdepodobne aj Vandalov.

O spracovaní hliny Slovanmi svedčia nálezy keramiky charakteristické jednoduchosťou jej stvárnenia i samotných motívov.

Postupným rozširovaním sa používania ručného hrnčiarskeho kruhu sa od 11. storočia začali prejavovať zmeny v technologickom postupe výroby.

Od 13. storočia je známa hlina vypálená na červeno, ktorú neskôr nahradila nabielo vypálená hlina.

V oblasti od Haliča po Plešivec a od Divína po Jelšavu sa postupne vytvorilo 80-100 km dlhé a 20 km široké územie, ktoré sa stalo najhlavnejším strediskom výroby keramiky v celej Karpatskej kotline.

Veľký význam miestnej hliny, ktorej najbohatšie náleziská sa nachádzali práve v tejto oblasti, spočíval v jej ohňovzdornosti.

Špecializácia hrnčiarskej výroby sa začala koncom 13. storočia hlavne v rozvíjajúcich sa hospodárskych centrách a mestách.

Vznik miest a prvých cechov v nich priniesli zmenu aj v organizovaní výroby. I keď písomné údaje o existencii hrnčiarskych cechov poznáme len zo 17. storočia, ich vznik predpokladáme už v 15. storočí.

Ako dôkaz ich existencie môže slúžiť technologický vývoj, keďže hrnčiari už v tomto období používali glazúru a novým prvkom výrobného procesu sa stal nohou poháňaný hrnčiarsky kruh.

V 17. stor. sa na tomto území usadili aj Habáni a zanechali po sebe keramiku s charakteristikou ornamentikou. Niektoré ich prvky používali dedinský hrnčiari ešte aj o dve storočia neskôr.

Práve títo hrnčiari disponovali najbohatšou minulosťou a jej obrovskými skúsenosťami. Ich remeselná výroba dosiahla vrchol v 18. a 19. storočí.

Výrobky z ohňovzdornej hliny, používané hlavne na varenie a pečenie, boli známe nie len v Maďarsku, ale aj ďaleko za jej hranicami. Vyrábali sa aj výrobky iného druhu, akými boli taniere, misy, krčahy, ale tieto sa predávali už len regionálne alebo v okolitých župách.

Koncom 19. storočia sa začal úpadok dedinského hrnčiarstva vplyvom vonkajších i vnútorných faktorov. V 20. storočí sa už len prehĺbil tento úpadok a to viedlo k jeho zániku.

Brezové či močaristé miesta poskytovali hrnčiarom spoľahlivé náleziská kvalitnej hliny, ktorá sa nachádzala na rôznych miestach v rôznych hĺbkach, miestami až 10-12 metrov hlboko.

Pred ťažbou hrnčiari odstránili hornú vrstvu a vhĺbili úzky otvor, aby zabránili závalu pôdy. Vyťaženú hlinu uskladňovali jednotlivo podľa druhu hliny na suchom mieste. Dostatočne suchú hlinu potom nakrájali na drobné kúsky a uložili do diery zvanej „áztató“.

Prvou fázou spracovania hliny bolo tzv. ubíjanie. Takto spracovanú hlinu pozbierali škrabkou zo zlomenej kosy a hlinu ďalej spracovávali dvojfázovým utláčaním.

Pripravený materiál uložili na kôpky, potom ho trikrát po sebe premiesili a medeným drôtom pokrájali na kolieska a potľapkali.

Výsledkom tohto procesu boli polkruhovité, asi 50 cm vysoké hrudy pripravené na spracovanie. Tieto sa potom formovali na hrnčiarskom kruhu.

V Gemeri sa formovanie hliny na hrnčiarskom kruhu nazývalo „míjjelés“.

Pre výrobu samotného výrobku odrezali taký kus hliny, aký bol potrebný, vyformovali ho do tvaru vajca, položili do stredu kruhu a začali s vyťahovaním steny.

Hotový výrobok z kruhu odrezali a položili ho na policu, aby vyschol. Pri výrobkoch s ušami pripevnili uško, len po tomto procese, ktoré bolo z mäkšieho materiálu, aby sa pri vypaľovaní neoddelilo.

Zdobenie pozostávalo s glazúry a ornamentiky. Povrch dobre preschnutej nádoby najprv zafarbili bahnom požadovanej farby, nechali ju vyschnúť a naniesli na ňu rôzne motívy s geometrickým alebo rastlinným vzorom. Veľmi nezvyčajnou bola technika, kedy sa kus špongie namočil do farby a jej pritláčaním na povrch nádoby vznikali rôzne obrazce.

Po zdobení keramiky nasledovalo vypaľovanie. Uskutočňovalo sa dvakrát v na to zhotovených peciach, ktoré sa na Gemeri nazývali „báňa“.

Glazúrou sa predmety zdobili medzi dvoma vypaľovaniami.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Gemer Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  3. Rozprávkové tankovanie
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  2. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  3. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  4. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. Rozprávkové tankovanie
  8. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 13 747
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 936
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 451
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 399
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 601
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 565
  7. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 8 534
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 7 449
  9. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 917
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 545

Neprehliadnite tiež

Tipy na víkend - sobota 20. a nedeľa 21. októbra

Naše tipy na zaujímavé kultúrne podujatia a spoločenské akcie.

Košickej župe investície do kultúry zatiaľ nevychádzajú

Financie od kraja mohlo zatiaľ využiť len Východoslovenské múzeum.

Prípad kandidáta na primátora: Manželka sa nevzdáva, obrátila sa na prokuratúru

Nepáči sa jej zastavenie trestného stíhania, chce dať preskúmať jeho zákonnosť.

Na odkalisku pri Markušovciach natáča Jakubisko Perinbabu 2

V rozprávke účinkuje stovka komparzistov zo Spiša.

Exot alebo umelec? O Petrovi Kalmusovi vznikol film

Dokument o košickom výtvarníkovi a aktivistovi mal premiéru v kine Úsmev.

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Kocian: Funkcionári mi dávali odporúčania, kto má hrať. Mali však smolu

Žilinská cesta je normálna, tvrdí Kocian.

Stĺpček Petra Fukatscha

Kozák im odkázal, skúste to isté vo Vigu alebo v Miláne

Mal tri možnosti – nič nevidí, vyhodí hráčov alebo odíde.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop