JELŠAVA. Devätnásteho mája sa v Mestskom múzeu Jelšava konalo podujatie Deň otvorených dverí v mestskom múzeu – od kovu cez plechy a plechové zvonce po zvonce jelšavské spolu so spomienkovým podujatím pri príležitosti 50. výročia posledného jelšavského zvonkára Ľ. Kenyereša.
Sprievod bielej pani
„Našich návštevníkov a hostí sprevádzali postavičky múzejných škriatkov a jelšavská biela pani – pani Pú. Tvorivé dielne sa niesli v duchu kovu, plechu a železa, pretože boli spomienkou na posledného jelšavského zvonkára Ľudovíta Kenyereša,“ informovala Tatiana Strelková, riaditeľka Mestského múzea Jelšava.
Kováčske umenie počas Dňa otvorených dverí múzea prišli predstaviť aj predstavitelia kováčskej dielne Perunis zo Štítnika, kde mohli najmenší vidieť kutie železa i výrobu rôznych kováčskych výrobkov ako napríklad klince či podkovy.

Praktické ukážky dnešných remeselníkov
S ukážkou výroby šperkov a kovorytectva sa predstavili žiaci Súkromnej strednej umeleckej škola Hodruša– Hámre, kde si deti mohli zároveň vyraziť jánošíkovské dukáty.
„Jelšavské zvonce, ich výrobu a využitie predstavil známy zberateľ zvoncov pán Mikuláš Gigac zo Šumiaca. Deti si mohli overiť kvalitu zvoncov a vylúdiť rôzne melódie. Počas organizovaných vstupov dopoludnia navštívilo múzeum približne 200 detí zo škôl z Jelšavy, Lubeníka a Revúcej,“ uviedla Strelková a dodala, že v priebehu dňa sa k nim pridali aj ostatní návštevníci z mesta a okolia.
„50. výročie úmrtia zvonkára sme si uctili položením venca na jeho hrob za účasti vnučiek – pani Bandákovej, pani Maďarovej a predstaviteľov mesta,“ doplnila Strelková.
Deň otvorených dverí vyvrcholil popoludní v jelšavskom múzeu hudobným vystúpením pána Gigaca a jeho vnučiek a osobnými spomienkami na starého otca pani Bandákovej a pani Maďarovej.
Príjemné stretnutie bolo ukončené spomienkami na rodinu Kenyerešovcov, ktorú majú starší občania ešte v živej pamäti.
História jelšavských zvonkárov
Strelková pripomenula, že Jelšava patrila k najvýznamnejším centrom zvonkárskej výroby v 18. a 19. storočí.
„Zvonce boli nielen pre potreby na území vtedajšieho Uhorska, ale vyvážali sa aj do Ázie, na Blízky východ či do Egypta. Spôsob ladenia sa stal tajomstvom, ktoré si zvonkárske rodiny prísne zachovávali,“ uviedla riaditeľka.
Ľudovít Kenyereš pochádzal zo zvonkárskej rodiny majstra Jána Kenyereša. Ľudovít Kenyereš bol posledným aktívnym zvonkárom známym medzi pastiermi na celom Slovensku.
„Keď pastieri napísali na svoju objednávku Zvonkár Jelšava, bola zaručene doručená. Bol majstrom v ovládaní technológie výroby a absolútny hudobný sluch bol nevyhnutným predpokladom správneho a kvalitného vyladenia zvoncov,“ dodala Strelková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer