Z histórie ševcovského a čižmárskeho remesla v Rožňave

ROŽŇAVA. Rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v meste Rožňava bolo počas mnohých stáročí baníctvo. Už v 17. storočí patrilo mesto Rožňava medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku.

Najstaršie remeslá a cechy v Rožňave vznikali ako obslužné združenia pre banícku činnosť. Súviseli s uspokojovaním potrieb baníkov.

Boli to ševci (obuvníci), mäsiari a kováči, ktorí produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – ševci obuv, mäsiari loj a kožu a kováči náradie a náčinie.

História obuvníctva

Medzi najstaršie remeslá v Rožňave patrilo ševcovstvo (obuvníctvo). Spolu s niekoľkými ďalšími remeslami sa ševci spomínajú už v mestskom štatúte z roku 1574.

Cech v Rožňave založili pravdepodobne v roku 1590. Spracovávali kožu jednoduchým spôsobom a pomocou šidla šili jednoduchú obuv.

Okrem sedliackych topánok, mužských a ženských nízkych topánok vyrábali aj čižmy.

Silný cech ševcov

V roku 1618 sa čižmári odčlenili od ševcov a založili si v meste vlastný cech. Artikuly im udelilo mesto Rožňava. Vyrábali čižmy pre potreby vyšších a nižších vrstiev.

Táto takmer po kolená siahajúca obuv s vysokou sárou rôznych modelov sa vyrábala zo zafarbenej, najčastejšie červenej a bledohnedej kože.

Čižmy boli zdobené ostrohami, strapcami a inými okrasami. O šikovnosti a chýre rožňavských čižmárov svedčí skutočnosť, že v roku 1643 si u Juraja Czizmadiu objednala čižmy manželka štítnického zemepána.

V roku 1630 si rožňavskí čižmári od mestskej rady v Košiciach vyžiadali nové artikuly.

Už v roku 1695 patril čižmársky cech s 18 majstrami medzi najpočetnejšie cechy v Rožňave. K pomerne silným cechom patrili aj ševci, ktorí mali v spomínanom roku 11 majstrov. V roku 1725 mali čižmári 27 a ševci 8 majstrov.

O tri roky neskôr, v roku 1728, pracovalo v Rožňave 36 čižmárskych majstrov a 14 majstrov – ševcov. V roku 1828 pracovalo v meste 46 čižmárskych majstrov a 16 ševcovských majstrov.

V 19. storočí patrili čižmári k najpočetnejšej skupine remeselníkov v Rožňave.

Prešli pod čižmársky spolok

Cechy ševcov a čižmárov mali v Rožňave bohatú históriu. Obe remeslá mali rozhodujúcu úlohu v hospodárskom živote mesta.

Po zrušení cechov priemyselným zákonom v roku 1872 a vytvorení priemyselných spolkov (spoločenstiev) mal v Rožňave silné postavenie čižmársky spolok.

V zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza množstvo predmetov viažucich sa k ševcovskému a k čižmárskemu remeslu.

Okrem cechových zvolávacích tabuliek, pečatidiel, cechovej truhlice, písomného materiálu čižmárskeho cechu a spolku patria k zaujímavým predmetom pracovné náradia a nástroje a šijacie stroje a obuv z 1. polovice 20. storočia.