VLACHOVO. Rod Andrássyovcov, ktorý si v obci Vlachovo v rožňavskom okrese postavil kaštieľ, bol podľa slov starostu obce Petra Pakesa technicky zdatný.
Svedčí o tom kamenná ľadovňa, ktorá sa neďaleko kaštieľa dodnes zachovala.
"Slúžila na uskladnenie ulovenej zveri. Z blízkych rybníkov si Andrássyovci s pomocou sluhov nosili do nej v zime ľadové kryhy. Narezali ich, na vozoch ich doniesli a následne na tom uskladňovali mäso," vysvetlil starosta.
V spodnej časti mali na ľadových kryhách uloženú zverinu.
"V hornej časti mali stoly, zvykli tam vraj aj hodovať páni, keď prišli z poľovačiek. Tak nejako to fungovalo voľakedy," prezradil Pakes.
Prírodný úkaz obľubovala grófka Andrássyová Čítajte Má tvar pyramídy
Ľadovňa je postavená v štýle pyramídy.
Podľa starostu Andrássyovci boli cestovateľmi, často chodili do Afriky, odkiaľ si nosili rôzne poznatky a predmety.
"Zrejme videli aj tie pyramídy a táto ľadovňa je postavená v štýle pyramídy. Kedysi boli pri vstupe dvojité dubové dvere, z jednej a z druhej strany. Udržiavali chlad a to mäso potom vydržalo od zimy, do zimy. Keď bol hlad v dedine, tak niekedy chodili miestni obyvatelia kradnúť mäso. Keď niekoho Andrássyovci chytili, tak ho dali na dereš," priblížil starosta.
Aj v súčasnosti chodia, túto dá sa povedať že technickú pamiatku, navštevovať turisti.
"Prídu sem, popozerajú, že akoto vlastne niekedy fungovalo. Snažili sme sa ju troška zrekonštruovať, v roku 2007 sme na to získali finančné prostriedky, aby sme ju udržali aspoň v takom stave, ako je teraz. Samozrejme, podpísal sa pod to zub času, aj to prostredie samotné deformuje, ale je táto vzácnosť viditeľná,"
Vlachovo je známe kaštieľom Andrássyovcov aj prírodnou ľadovňou Čítajte Postavili aj rybníky
Rybníky, odkiaľ do ľadovne nosili ryby, si dali postaviť Andrássyovci.
Dnes patria Slovenskému rybárskemu zväzu a využívajú ich rybári z celého okolia.
"Andrássyovci zrejme využili polohu tohto miesta. Bola tu pri údolí rieky Slanej taká výhodná poloha, pekná rovinka. Tak, ako aj v Betliari sa im to tu zapáčilo a postavili si kaštieľ, k tomu rybníky a grófsku ľadovňu," povedal Pakes.
Rybníky časom zanikli, prostredie bolo zarastené. V 70. rokoch sa rybári pustili do ich obnovy.
"Ročne nasádzame asi jednu tonu kapra, a tiež šťuky a zubáče. Teraz to patrí Slovenskému rybárskemu zväzu v Rožňave. Chodia sem aj domáci, guláš uvariť, alebo slaninku opiecť, je to taká oddychová zóna," vysvetlil hospodár rybníkov Vladimír Hronec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
