DOBŠINÁ. Banícke spolky naprieč Slovenskom zvádzajú nemilosrdný boj s časom, kedy ich vzácne tradície náporom moderného sveta, ako aj úpadku baníctva a nezáujmu mladej generácie, odchádzajú do úzadia.
Členovia dobšinského baníckeho spolku Bratstvo spolu s obyvateľmi mesta však nechcú dopustiť na hlboko zakorenené banské tradície, ktoré sa snažia stále udržiavať.
Motivovali mládež
Vznik baníckeho spolku Bratstvo v Dobšinej sa datuje na rok 1683. Michal Neubauer, predseda baníckeho združenia Bratstvo v Dobšinej priblížil, že banícky spolok vznikol na žiadosť baníkov voči mestskej rade a banského súdu, aby aktivizovali lenivú mládež.
„Dnes je naša náplň v tom, že udržujeme históriu a banícke zvyklosti. Pomáhame hlavne mestu, kedy chodíme v baníckych uniformách na mestské stretnutia a snažíme sa čo najlepšie reprezentovať mesto v oblasti histórie baníctva,” uviedol Neubauer a dodal, že v minulosti spolok slúžil predovšetkým ako svojpomocná organizácia banského robotníctva.
Vzájomná pomoc
V baníckych ustanoveniach Bratstva sa píše, že banský chlapci pracujúci v bani a hute spolu s uhliarmi museli do banskej pokladnice zaplatiť sumu. Kto ju nezaplatil a úmyselne zmeškal zaplatenie, toho z bratstva vyhodili a potom nemal žiadnu podporu.
„V klauzule bratstva je uvedené aj to, že z týchto peňazí sa má podporovať chudobný, biedu trpiaci brat alebo náhodne náhodou postihnutý brat baník v bani, hute alebo uhliarstve. Alebo ak niekto tento svet opustí, toho napomáhať a statočným spôsobom ochrániť,” citoval Neubauer a ďalej vysvetľuje, že práve z toho vznikla tradícia baníkov, ktorí zosnulého zadarmo odniesli cintorín a ho pomohli pochovať.
„Takto to bol dôstojný pohreb a dodnes to tak platí. Máme to aj v našich stanovách, kde každého člena spolku baníci vyprevadia na druhý svet v sprievode na cintorín, v uniformách, zadarmo a rovnako aj najbližšieho člena jeho rodiny,” uviedol Neubauer a dodal, že táto tradícia sa už inde na Slovensku neudržuje, keďže mesto dnes už má svoju pohrebnú službu, alebo súkromnú pohrebnú službu.
„Dobšinčania to vnímajú tak, že väčšinou každý si baníkov zavolá , pretože v Dobšinej to bývala a je ešte stále zvyklosťou. Na ústupe je ale živá hudba, dychovka, ktorá chodieva hrávať na tieto sprievody,” uviedol Neubauer.
Predseda spolku vyjadril aj obavy o nezáujmu najmladšej generácie, ktorej by mohli ich zvyklosti, tradície, ale aj posolstvo vzájomnej pomoci predať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
