SILICKÁ ĽADNICA. Prieskumná akcia, aká sa minulý víkend udiala v Silickej ľadnici za sifónom „Kufr“, sa pre nás za 5 rokov už stala rutinou. Je to dobre. Nemusíme zakaždým znova riešiť zložitú logistiku ani psychologickú prípravu.
Nekladieme si stále otázky typu: „Treba mi to? Musím tam ísť? Nemohol by niekto mladší? ...“ Jednoducho zbalíme všetko potrebné a ideme.
Samotný priebeh akcie však rutinou byť nemôže. Musíme byť stále v strehu, aby sme sa spoza sifónu všetci aj vrátili.
Ak vás zaujíma, čo tam hlboko v útrobách Silickej planiny jaskyniari zo Speleoklubu Minotaurus s priateľmi dorábajú, čítajte ďalej.
Výzva pre jaskyniarov
Aby ste si o nás nepomysleli hneď niečo zlé, radšej na začiatku poviem, prečo to robíme. Silická ľadnica je pre jaskyniarov v Slovenskom krase najväčšia výzva.
Vyše kilometer dlhej mohutnej jaskynnej chodbe sa priestornosťou a krásou v podzemí Slovenského krasu takmer nič nevyrovná. Takto by to malo ešte pokračovať aspoň 3 km až do Gombaseku.
Potvrdzujú to aj posledné objavy rožňavských jaskyniarov v Gomabaseckej jaskyni.
Z tých troch kilometrov totiž pravdepodobne objavili posledných asi 500 m. Usudzujeme tak preto, že nič iné v Slovenskom krase sa tak nepodobá na Silickú ľadnicu, ako horné poschodie Gombaseckej jaskyne. Navyše tieto jaskyne prepája podzemný tok.
Prechod skutočne natesno
Prieskumná akcii v Silickej ľadnici sa dosť odlišuje od činnosti jaskyniarov v iných jaskyniach. Priestorná jaskyňa je totiž prerušená na niekoľkých miestach nízkymi plazivkami vyplnenými vodou.
Na dýchanie často nemáme ani 10 cm priestoru.
Kameňom úrazu je sifón Kufr dlhý 60 m, v ktorom po znížení hladiny vody o 10 cm môžeme plávať už bez aqvalungu s nosom pri strope. Bez neoprénov sa tu prieskum robiť nedá.
Jaskyniari unášaní prúdom
Najskôr sa s kopou materiálu presunieme cez vstupnú zaľadnenú priepasť do Archeologického dómu. Tu v tomto príjemnom neolitickom obydlí máme šatňu, alebo skôr akýsi mužský striptízový klub. Tu sa všetci členovia prezlečú do neoprénov, všetok materiál prebalíme do vodotesných kufrov, sudov, vakov... a môžeme vyraziť k sifónu.
Klub je málopočetný a ďalší členovia sa k nám nehrnú. Len málokto nový príde viac ako raz. Výnimkou je náš posledný prírastok: Jakub, ktorého pracovnou náplňou je čvachtanie sa v zamrznutej Vltave.
Klub má dve sekcie: suchú a polosuchú. Suchí sa na sifón Kufr tešia. Je to pre nich najľahšia, najpríjemnejšia časť akcie. Stačí len naľahnúť na vodu a nenáročnými pohybmi nechať sa v „teplíčku“ unášať prúdom na druhú stranu. Polosuchí nemajú dostatočný vztlak a musia rátať s tým, že niekoľkokrát vymenia ohriatu vodu pod neoprénom za čerstvú, studenú.
Za sifónom sa karta obráti. V suchom neopréne je horúco a pohyb je ťažší ako v polosuchom, kde sa dá teplota lepšie regulovať.
Preto sa suchí niekedy za sifónom prezliekajú a na pracovisko sa presúvajú suchou cestou cez dóm Karina. Je to síce ťažšie, ale na pracovisku nemusia bojovať prehriati s nepoddajným „sucháčom“.
Najnepríjemnejšie sú závaly
Presun na pracovisko trvá približne hodinu. Za posledným dómom, Kazatelnou, smerom na sever pokračuje nízka plazivka s intenzívnym prievanom.
Prievan je vodítko, ktorého je dobré sa pri prieskume jaskýň držať. Preto sa ho držíme aj napriek tomu, že nás priviedol k rozsiahlemu závalu.
Závaly predstavujú v jaskyniach vážnu komplikáciu – vysoké riziko. Ten náš musíme prekopávať smerom hore pozdĺž steny neznámeho dómu. Našťastie ho držia pokope kvaple, takže na hlavu nám padá iba občas.
Zatiaľ nič fatálneho. Vzhľadom na bojové podmienky zakaždým dúfame, že nasledujúca akcia už bude tá posledná. Sme si takmer istí, že pomedzi balvany už vidíme voľný priestor.
Osem hodín sa mocujeme so skalami v stiesnených priestoroch. Postup je viac ako slušný: 2 metre a zase nič. Možno nabudúce.
Záverečné kúpanie
Návrat naspäť je najhorší. Vláčime unavené telá spolu s batohmi priestornými dómami aj plazivkami. Občas sa vyváľame vo vode, aby sme sa schladili.
Na sifón Kufr sa netešia už ani suchí; plávať totiž treba proti prúdu. V jazierku pred sifónom sa vzájomne umývame od najhrubšieho blata a Rožňavskou chodbou sa vraciame do Archeologického dómu.
Tu predvedieme ďalší striptíz a rýchlo sa prezliekame do sucha a tepla. Všetko pobaliť a vytrepať z jaskyne von. Všetci vyzerajú spokojní a šťastní, že zase to dobre dopadlo.
Suchých od polosuchých rozoznáte už iba podľa strangulančnej ryhy.
Autor: Jaroslav Stankovič
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
