ROŽŇAVA. Petronela Bodnárová z Baníckeho múzea predstavuje príbeh Eisernes Verdienstkreuz – Rakúskeho zlatého, strieborného a železného záslužného kríža.
Kríž bol založený 16. februára 1850 cisárom a kráľom Františkom Jozefom I.
Udeľoval sa v dvoch triedach ako zlatý (Goldenes Verdienstkreuz – s korunkou alebo bez korunky) a strieborný (Silbernes Verdienstkreuz – s korunkou alebo bez korunky).
Udeľovaný bol dôstojníkom za civilné zásluhy a behom 1. svetovej vojny aj za zásluhy v poli.
V prvom období (1849-1875) sa vyrábali zo zlata a striebra s veľkou korunkou a do roku 1872 bez puncovania, len so značkou výrobcu (Braun, Kittner).
V druhom období (1875-1914) sa vyrábali zo zlata a striebra s malou korunkou, ale už aj s puncovaním (Au a Ag) a so značkou výrobcu (Vincent Mayer’s Söhne, Rozet & Fischmeister, Rothe & Neffe -typ s vavrínovým vencom).
V treťom období (1914-1918) sa vyrábali okrem zlata a striebra aj z pozláteného striebra a bronzu s veľkou korunkou.
V tomto období sa objavuje nový typ korunky tzv. „Rudolfova koruna“. Vyrábali sa aj so značkou výrobcu Vincent Mayer’s Söhne, Rozet & Fischmeister, Rothe & Neffe (typ s vavrínovým vencom), A.E.Köchert, Bachruch Budapest, G.A. Scheid, Karl Böhm, Heinrich Ulbrichts Witwe, Wilhelm Kunz.
Komu ich udeľovali?
Z rozhodnutia cisára z 20. septembra 1914 sa kríže začali udeľovať aj za vojenské zásluhy v poli, ktoré sa udeľovali na červeno bielej šrafovanej stuhe, no naďalej sa udeľovali aj na červenej tzv. civilnej náprsnej stuhe.
Železný záslužný kríž (Eisernesverdienst Kreutz – s korunkou alebo bez korunky) bol rozhodnutím cisára 1.septembra 1916 zriadený ako doplnok nový stupeň záslužného kríža, ktorý sa udeľoval za zásluhy vojakom, ktorí nedosiahli dôstojnícku hodnosť na vojenskej, alebo civilným zamestnancom nižšej triedy na civilnej stuhe.
Typovo grécky dvojstranný oválny kríž má na prednej strane v stredovom medailóne vyryté iniciály „FJ“ (František Jozef I.) a v kruhopise „VIRISBUS UNITIS“ (Spoločnými silami). Na zadnej strane je datovanie „1916“. Rozmery kríža sú 3,5 (šírka) x 5,5 (výška aj s korunkou) x 0,2 (hrúbka) cm.
Trojuholníková náprsná stuha červeno-bielej farby široká 4 cm. K vlastnému vyznamenaniu je pripevnená sponou.
Kríž je uložený v originálnej červenej papierovej krabičke s rozmermi 5,8 x 10,8 x 1,8 cm a s menom výrobcu SCHEID G. A. BUDAPEST, VII. HOLLÓ-UTCA 6.SZ a.
Nariadením cisára Karola I. z 13.decembra 1916 bolo zavedené používanie skrížených mečov na stuhe pre nositeľov, ktorí získali kríž za statočnosť pred nepriateľom.
Nariadením z 27. januára 1917 bolo získanie kríža na červenej stuhe prakticky znemožnené a kríž bol udeľovaný už iba na vojenskej stuhe.
Osoby, ktoré získali neskôr vyšší stupeň vyznamenania, alebo rovnaký stupeň na vojenskej stuhe, mohli nosiť všetky stupne spoločne.
Nariadením zo 17. februára 1918 bola zavedená možnosť udeliť zlatý záslužný kríž opakovane, čo sa označovalo sponou zlatej farby na stuhe kríža.
Vyznamenanie sa udeľovalo najmä zdravotníkom, príslušníkom vojenskej pošty alebo príslušníkom poľných dráh. Počas 1. svetovej vojny ním boli často dekorované napríklad zdravotné sestry v poľných nemocniciach. Nositeľ kríža sa označoval ako majiteľ, či držiteľ (Inhaber). Udeľované boli až do zániku monarchie (1918).
Strieborný záslužný kríž so smaltovanými ramenami a puncovaním Ag. Na prednej strane v stredovom medailóne vyryté iniciály „FJ“ (František Jozef I.) a v kruhopise „VIRISBUS UNITIS“ (Spoločnými silami). Na zadnej strane má datovanie „1849“ (dátum založenia vyznamenania).
Rozmery kríža sú 3,5 (šírka) x 5,5 (výška aj s korunkou) x 0,2 (hrúbka) cm. Trojuholníková náprsná stuha červeno-bielej farby široká 4 cm. K vlastnému vyznamenaniu je pripevnená uškom.
Súčasťou kríža je písomný doklad o jeho udelení tzv. Udeľovací dekrét (Osvedčenie) písaný ručne ozdobným písmom a na stroji v nemeckom jazyku na tvrdom papieri.
Kríž a osvedčenie boli udelené strážmajstrovi Jánovi Gašparovi (Johann Gaspar) 16. júna 1916 vo Viedni.
Autor: Petronela Bodnárová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
