SLOVENSKÝ RAJ. Pri záchrane turistu či lyžiara z lavíny sa bojuje o každú sekundu. Nacvičiť a zautomatizovať záchranu a vyhľadávanie človeka v lavíne prišli záchranári na okraj Slovenského raja.
Opakovanie postupu záchrany je dôležité
Preškoľovanie členov horských záchranných služieb mal v sobotu 28. januára na starosti Jozef Richnavský, člen Horskej záchrannej služby Slovenského raja a lavínový špecialista.
Na vrchole lyžiarskeho strediska pri obci Mlynky trénoval Richnavský jeho kolegov, ako čo najefektívnejšie pracovať s vyhľadávacími prístrojmi a ako pri lavínovej udalosti postupovať.
„Lavína je vždy chaos. Ak sa stane reálna lavínová nehoda, pri záchrannej akcii sa tam nachádza veľa ľudí, väčšinou je tam zlé počasie, hmla, sneh. Takéto nacvičovanie má za cieľ, aby ten chaos bol čo najmenší, čiže minimalizovať časové straty, pretože ten čas je to najdôležitejšie a človek uväznený pod snehom ho má strašne málo,“ hovorí Richnavský a dodáva, že sa snaží svojich kolegov precvičiť hlavne pri práci so špeciálnym lavínovým vyhľadávačom, aby tú prácu mali vžitú aby ju robili automaticky a nestrácali čas.
„Je dôležité nacvičiť metodiku práce už pri samotnom vyhrabávaní, transporte a ošetrení zraneného. Celá táto metodika musí úplne byť zvládnutá, keďže tam ide o drahocenný čas.“
Lavínový špecialista hovorí, že takéto cvičenia sú nesmierne dôležité, i keď sú vzdialené od reálnej akcie, ktorá prebieha vo vysokohorskom teréne, lavínovom nebezpečenstve a za hustého sneženia, hmly či tmy.
„Preškoliť sa ich hlavne snažíme aj pri manipulácii s pacientom, tá má výrazné špecifiká. Je to úplne iné ako manipulácia s bežným pacientom. Ten človek tým, že je pod snehom, je to síce smola, ale aj šťastie v tom, že v chlade je metabolizmus človeka spomalený. Teda je aj vyššia šanca na prežitie bez kyslíka. Človek normálne prežije bez kyslíka päť minúť, kedy už odumiera mozog, ale keď je pod-chladený, tak sa ten čas zvyšuje,“ vysvetľuje Richnavský.
Podstatnou vecou pri záchrane človeka z lavíny je aj to, či mal pri uviaznutí vzduchovú dutinu. To by mohlo znamenať väčšiu šancu na dlhšie prežitie pod snehom.
„Nevieme, kedy prestal človek dýchať, môže to byť len pár minút pred tým, ako ho vykopeme. Takže treba s ním narábať tak, že stále má šancu prežiť, aj keď je už hodinu pod snehom. Taktiež treba stále brať v úvahu aj to, že človek je podchladený,“ hovorí Richnavský.
Preškoľovanie záchranárov. Horskí záchranári si spoločne prešli postup vyslobodzovania z lavíny. (zdroj: Patrik Struk)Snehové lavíny netreba podceňovať
Najväčší výskyt lavín zaznamenávajú záchranári vo Vysokých a Nízkych Tatrách, či Veľkej a Malej Fatre. Richnavský uvádza, že z dlhodobej štatistiky je priemerný počet ľudí, ktorí zahynú v lavíne na Slovensku, 3,5 človeka na rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
