Korzár logo Korzár Gemer
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

V Rejdovej sa uskutočnil raritný dokumentačný výskum

Folklór horného Gemera sa vyznačuje neobyčajným bohatstvom melódií.

(Zdroj: Ján Kolesár)

REJDOVÁ. Hudobný folklór horného Gemera sa vyznačuje neobyčajným bohatstvom melódií, originalitou viachlasného spevu či dnes už zašlou slávou početných kapiel. To nepochybne platí aj pre obec Rejdová neďaleko Dobšinej.

V tejto koncovej dedine sa vyvinula veľmi zaujímavá vokálna kultúra, ktorú reprezentuje spev vo vysokých polohách (najmä u žien) so zaujímavo vedenými hlasmi s typickými ozdobami. Má silu, presvedčivosť, originalitu.

Aj z tohto dôvodu si ho začali všímať už od 1. polovice 20. storočia zberatelia ľudových piesní, pracovníci Slovenskej akadémie vied i Československého rozhlasu v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Časť piesňového bohatstva teda bola zachytená v podobe zvukových nahrávok a notových zápisov.

Práve dnes, v čase, kedy tradičná ľudová kultúra definitívne začína patriť minulosti vidíme, aký veľký zmysel mali tieto snahy pre budúcnosť.

Piesne aj spôsob ich interpretácie sú totiž viazané len na ľudskú pamäť a na životnú skúsenosť.

S odchodom spevákov miznú do nenávratna aj ony.

Platí to, samozrejme, aj pre oblasť duchovnej hudobnej kultúry, ktorá sa popri ľudovej v Rejdovej sformovala do veľmi charakteristickej podoby.

Najmä staršia generácia

Originálne melódie s typickou viachlasnou interpretáciou s ozdobami sa v evanjelickom chráme praktizovali ešte hlboko v 20. storočí a ich nositeľom je dnes najmä staršia generácia obyvateľov.

Po tom, čo začala evanjelická cirkev zjednocovať nápevy duchovných piesní (v roku 1992 vyšiel nový Evanjelický spevník) a prešlo sa na spev v spisovnom jazyku začali staršie (miestne) podoby nápevov upadať do zabudnutia.

Skryť Vypnúť reklamu

Mladšia generácia Rejdovčanov si ich neosvojila vôbec. Hrozilo, že tento repertoár ako súčasť tradičnej kultúry sa stane minulosťou.

Obec na čele so starostkou Mgr. Slávkou Krišťákovou preto vyvinula iniciatívu a na základe úspešného projektu získala z Fondu na podporu umenia prostriedky na aspoň čiastočné zdokumentovanie tohto jedinečného fenoménu.

Odborne tento dokumentačný výskum viedla etnomuzikologička Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. a neoceniteľným spolupracovníkom a radcom sa stal organista MgA. Janko Siroma. Veľmi dôležitú úlohu v projekte zohrala pani Mária Brdárska-Janoška, rodáčka z Rejdovej, speváčka a mimoriadne dobrá znalkyňa miestnych tradícií.

Práve s ňou Alžbeta Lukáčová uskutočnila prvotný výskum duchovných piesní, ktoré pani Brdárska spievala zo starého Tranovského evanjelického kancionálu (vyšiel pod názvom Zpěvník evangelický v roku 1842).

Skryť Vypnúť reklamu

Ako pamätníčka a nositeľka staršieho repertoáru duchovných piesní vybrala, spísala a pracovne nahrala výber do 100 piesní rôzneho zamerania.

Profesionálne nahrávanie

Práve tie sa stali podkladom pre samotné profesionálne nahrávanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 4. ‒- 6. 11. 2016 v rejdovskom evanjelickom chráme.

Zúčastnilo sa ho 29 spevákov ‒ obyvateľov Rejdovej a rodákov z tejto dediny. Väčšinu piesní na organe sprevádzal Janko Siroma, ktorému sa hudobným podkladom stala Veľká partitúra k Tranosciu a Zpěvníku ev. a. v. cirkvi na Slovensku Juraja Chorváta (1862 –1934).

Ako mimoriadne dôležitou sa ukázala byť jeho „kantorská“ schopnosť prispôsobiť svoju hru tomu, ako nápevy spievali Rejdovčania, vybrať vhodnú polohu pre spev a pod.

Niektoré piesne sa nahrali bez hudobného sprievodu kolektívne alebo ich zaspievala p. Brdárska.

Celkovo sa podarilo nahrať 70 starých nápevov a textových variantov.

Do výberu sa dostali adventné piesne, vianočné piesne, piesne k Novému roku, k starému roku, píseň školská o umučení, o vzkriesení, piesne všeobecné, pred kázaním slova božieho, piesne po kázni, o večeri Pánovej, piesne o cnostném a šlechetném živote, piesne ranné, pred jedlom, po jedle, piesne o dobrodeniach božích s chválami, piesne obecné – O človeku v Boha dúfajícího, piesne pohrebné o štyroch posledných veciach a ď.

Podarilo sa zhromaždiť nahrávky vysokej historickej a morálnej hodnoty. Dokumentujú časť bohatého duchovného a kultúrneho života Rejdovej, jej minulosť, hudobné a estetické cítenie miestnych obyvateľov. Zvukové záznamy sa v budúcnosti môžu stať predmetom podrobnejšieho výskumu a odborného zhodnotenia.

Dnes sa však podaril prvý a najdôležitejší krok: zdokumentovať bohatstvo, ktoré tvorí súčasť kultúrnej identity obyvateľov Rejdovej a je zároveň významnou súčasťou duchovného dedičstva Slovenska.

Najčítanejšie na Gemer Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 120
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 22 264
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 447
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 629
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 634
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 143
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 978
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 598
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 422
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 704
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Palác pri Čiernom mori má podľa Navaľného patriť Putinovi.
Ilustračné foto.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.

Peter Tkačenko
Ilustračná fotografia.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop