Ružík: Pokoru a rešpekt mám pred každým štartom

Andrej Ružík.
Andrej Ružík. (Autor: archív A. R.)
Peter Podolinský|2. dec 2016 o 00:00

V októbri zabehol v Chicagu štvrtý maratón Veľkej šestky.

Rožňavčan Andrej Ružík si naplánoval, že počnúc rokom 2012 zvládne každý rok jeden maratón série World Marathon Major (WMM). Prírodná katastrofa v New Yorku v roku 2012 však konaniu maratónu zabránila. Svoj sen tak začal napĺňať o rok neskôr. V októbri 2016 zabehol v Chicagu štvrtý maratón Veľkej šestky.

Zabehli ste svoj štvrtý maratón Veľkej šestky a dosiahli čas na 3:23:02. Je to zatiaľ váš najlepší čas na pretekoch spomínanej série. Išli ste s týmto plánom do Chicaga?

„Pokora a rešpekt to sú dve slová, na ktoré myslím pred každým štartom. Nikdy si neplánujem výsledný čas. Je to pre mňa stále veľká neznáma ako dopadnem. Uvedomujem si, že výsledný čas závisí nielen od fyzickej pripravenosti, ale hlavne od hlavy. Podľa mňa je to práve „hlava“, čo rozhodne o celkovom výslednom čase. Áno, je pravda že som dosiahol môj najlepší čas, čo sa týka série World Marathon Majors, ale na druhú stranu si uvedomujem, že na zlepšenie „osobáku“ to nie sú ideálne príležitosti.“

Aký bol pre vás tento maratón? V čom sa odlišoval od tých predchádzajúcich?

„Jedinečný ako každý jeden predchádzajúci. Neuveriteľné množstvo pozitívnej energie od divákov, ktorá vás ženie dopredu do vytúženého cieľa. Spolupatričnosť a vzájomná pomoc bežcov počas celého maratónu. Sú to okamihy, na ktoré sa nedá zabudnúť. Okamihy, ktoré mi pomáhajú a dodávajú potrebnú energiu v pracovnom a súkromnom živote. Na druhú stranu som postrehol, že organizátori sa snažia prilákať čo najväčšiu masu bežcov aj za cenu zvyšovania časových limitov. Neviem či je to správna cesta, keď sa má človek „vytrápiť“ na trati šesť a viac hodín. Samozrejme, je to obrovský zážitok zvládnuť maratón pre každého z nás, to nepopieram, ale je na mieste otázka či je to ešte šport alebo len naplnenie rozpočtu organizátorov a podpora rozvoja turistického ruchu.“

Rožňavčan Andrej Ružík a jeho maratónske momentky: fotogaléria

3.12.2016

Aká bola príprava na maratón v Chicagu?

„Musím povedať, že tento rok ma obchádzali zranenia. Vďaka čomu sa mi podarilo nabehať doteraz najviac kilometrov. Posledné mesiace neboli síce najideálnejšie, čo sa týka prípravy, hlavne kvôli štúdiu. Skĺbiť školu, tréningy a hlavne pracovné povinnosti vôbec nie je jednoduché. Vyžiadalo si to tvrdú disciplínu. Veľa tréningov som absolvoval vo večerných hodinách alebo skoro ranných. Neraz som si musel položiť otázku, prečo to vlastne robím. Prekonať seba samého a ísť na tréning, aj keď som sa neraz cítil unavený fyzicky aj psychicky. Na druhú stranu som zlepšil kvalitu tréningov. Moje tréningy sú omnoho variabilnejšie nie sú to len o samotnom behu. Určite mi veľa nových poznatkov dalo štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu, ktorú som v letných mesiacoch úspešne dokončil. Škole môžem ďakovať za veľké množstvo cenných poznatkov a informácií, ktoré určite plánujem využívať v ďalšom napredovaní.“

Potrápila vás na trati nejaké kríza, ale sa vám bežalo po celý čas v pohode?

„Prvýkrát som si zaumienil, že využijem „zajacov“. Sú to bežci, ktorí majú balóniky s výsledným časom, ktorý som si naplánoval. Prvých 15 kilometrov sa mi bežalo veľmi dobre, v podstate vďaka zajacom som sa krotil v tempe a snažil som sa ísť podľa ich tempa. Podarilo sa mi ich držať do 27 kilometra. Po odbehnutí tejto méty sa mi postupne začali strácať pred očami. Myslím si, že každého bežca postrehne väčšia či menšia kríza počas maratónu. Veď neraz ideme na dno svojich síl, kde prekonávame svoje možnosti. Niektoré pohľady na bežcov pred cieľom vôbec nie sú už radostné, ale majú spoločného menovateľa bojovnosť a vytrvalosť, ktorá je význačná pre každého jedného maratónca.“

Čo znamená pre vás dosiahnutý čas?

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Ružík: Pokoru a rešpekt mám pred každým štartom