ROŽŇAVA. Stredoveká sláva Rožňavy vďaka ťažbe drahých kovov spadá do obdobia nemeckej kolonizácie. V Nemecku boli už v tomto období známe organizácie remeselníkov, ktorí sa združovali podľa jednotlivých remesiel, resp. približne rovnakého charakteru pracovnej činnosti.
Kolonisti, v podmienkach Rožňavy hlavne baníci z Bavorska, Durínska a Saska, priniesli myšlienky a potrebu združovania sa z domovskej krajiny a vo svojej baníckej práci ju i praktizovali.
Neboli to cechy, baníci svoje združenia nazývali bratstvami, ale ich charakter a štruktúra nasvedčujú tomu, že bratstvá fungovali na spôsob cechu.
Obrazom zachytené banícke činnosti
Vyspelosť baníckych aktivít v Rožňave v európskom meradle potvrdzuje existencia rožňavského baníckeho cechu (bratstva, združenia na spôsob cechu).
Jozef Mikulik, prvý autor histórie Rožňavy, predpokladá vznik baníckeho cechu (uvádza slovo cech!) v období panovania kráľov z Anjou.
Existenciu takéhoto združenia potvrdzuje aj skutočnosť, že v mene baníkov dal bratský spolok v roku 1513 namaľovať obraz na znak sľubu vernosti svojej patrónke sv. Anne.
Túto unikátnu tabuľovú maľbu neskorého stredoveku namaľoval neznámy umelec. V histórii umenia a v baníckej odbornej literatúre je toto dielo známe pod názvom Svätá Anna Samotretia, často je tiež označované latinskou skratkou Metercia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
