ROŽŇAVA. Medzi 50 najväčšími mestami na Slovensku si Rožňava v hodnotení finančného zdravia polepšila.
Minuloročný dlh na jedného Rožňavčana vzrástol z roku 2014 o jedno euro na 81 eur.
V roku 2015 neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne spomedzi 50 najväčších miest – najbližšie k hranici bola Žilina (54,7 percenta).
Celkový dlh Rožňavy v minulom roku oproti roku 2014 nepatrne vzrástol.
Chýbajú vlastné zdroje
V hodnotení finančného zdravia INEKO sa mesto Rožňava oproti roku 2014 posunulo zo 41. na 36. miesto, avšak s miernym zvýšením celkového dlhu mesta z 12,63 percenta (2014) na 13,23 percenta (2015).
K výsledkom hodnotenia INEKO MY Gemerské noviny oslovili primátora mesta Pavla Burdigu (Most-Híd), ktorý umiestnenie Rožňavy hodnotí pozitívne.
„V čase môjho nástupu bol stav v zadĺženosti mesta oveľa horší. Správnymi ekonomickými rozhodnutiami sa podarilo mesto dostať z veľmi zlých čísel do tých pozitívnejších. Mesto však nemá dostatok svojich vlastných zdrojov na rozvoj, preto využíva návratné zdroje financovania. V roku 2015 boli vykonávané rekonštrukcie majetku mesta – hlavne budov škôl, ktorých financovanie bolo zabezpečené dodávateľským úverom a komerčným úverom. Z uvedeného dôvodu došlo k miernemu zvýšeniu zadĺženosti mesta,“ uviedol Burdiga.
Primátor Rožňavy dodal, že je naďalej potrebné udržiavať a zveľaďovať majetok mesta.
„To je možné v našom prípade dosiahnuť aj využívaním cudzích zdrojov, predovšetkým nenávratných zdrojov financovania – EŠIF, ale aj návratných zdrojov financovania, avšak len do únosnej miery tak, aby bolo mesto schopné záväzky splácať a zároveň aj plne zabezpečiť všetky svoje funkcie a potreby,“ dodal Burdiga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer