Banáš prišiel do Rožňavy s posolstvom šťastia až z Butánu

ROŽŇAVA. Počas najväčšieho literárneho turné na Slovensku trvajúceho od 28. septembra do 14. decembra predstavuje spisovateľ Jozef Banáš poznatky z hľadania šťastia na ďalekom východe.

V stredu 26. októbra do Rožňavy po roku opäť zavítal jeden z najčítanejších a najprekladanejších slovenských autorov Jozef Banáš.

Na besede sa ľudia pýtali nielen na zaujímavosti z jeho poslednej výpravy v Butáne, ale aj na to, ako sa vo vysokohorskej a ťažko prístupnej krajine hľadá šťastie.

Po dvoch úspešných knihách Kód 9 a Kód 1 sa koncom septembra v kostole Klarisiek v Bratislave uviedlo do života voľné pokračovanie bestsellerov pod názvom Kód 7 s podtitulom Koniec zla. Príbeh knihy sa odohráva v himalájskom kráľovstve Bhután. Tak ako v spomínaných predošlých dvoch knihách sú medzi hlavnými hrdinami aj Slováci.

Ako by ste popísali hlavné rozdiely medzi životom na Slovensku a v Butáne?

Základný rozdiel je medzi ich životnou filozofiou a tou našou, oni sú budhistické kráľovstvo a my žijeme v kresťanskej civilizácii, je v tom, že oni si ďaleko viac ako my uvedomujú, že keď chceš dostať, najprv musíš dať. My stále očakávame, ale oni najprv dávajú, lebo vedia, že sa im to vráti. Veľmi konzekventne napĺňajú Budhovo, ale vpodstate aj Kristovo učenie – čo dáš, to sa ti vráti, čím vyjadrujú súcit, vďačnosť, toleranciu a vzájomnú pomoc. Aj pretože tá krajina je vo veľmi ťažkých prírodných podmienkach (priemerná výška 3,500 metrov n,m), si ti ľudia aj musia navzájom pomáhať. Čo je ale podstatné, je to jediná krajina na svete, kde majú štátnu dotkrínu, nie to čo majú ostatné krajiny na svete – hrubý národný produkt, oni v Butáne majú doktrínu hrubé národné šťastie a vedia to aj kvantifikovať ukazovateľmi a ukazuje sa, že to naše bohatstvo, za ktorým sa my naháňame nesúvisí so šťastím. Bután patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete ale sú jedna z najšťastnejších.

Myslíte si, že je možno niečo zo života v Butáne preniesť aj na Slovensko?