REVÚCA. Akčný plán (AP) rozvoja okresu Revúca do roku 2020, ktorý v utorok schválila vláda na svojej 25. schôdzi, počíta s finančnou investíciou 61 miliónov eur.
Z verejných zdrojov, ktorými sú predovšetkým európske štrukturálne a investičné fondy, má prísť do regiónu 37 miliónov eur a 24 miliónov majú pokryť vlastné zdroje.
Formou regionálneho príspevku okres dostane ďalších 3,8 milióna eur, z tohto 500-tisíc ešte do konca tohto roku.
Fico sľubuje vyše tisíc miest
Dôvodom zaradenia okresu Revúca medzi najmenej rozvinuté regióny je dlhodobo evidovaná vysoká miera nezamestnanosti, ktorá dosiahla k 31. marcu tohto roku až 20,5 percenta.
Viac ako 63 percent uchádzačov o zamestnanie je v evidencii viac ako jeden rok a takmer 40 percent viac ako štyri roky. Je to takmer dvojnásobok oproti celoslovenskému priemeru.
Z dlhodobého hľadiska patrí okres Revúca k okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti. Podiel počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi viac ako štvornásobne prekračuje slovenský priemer.
V minulom roku boli v okrese vyplatené dávky v hmotnej núdzi takmer 6,5 milióna eur. Slabou motiváciou zamestnať sa sú aj nízke mzdy.
V roku 2014 bola priemerná mzda 764 eur, čo je len necelých 80 percent z priemernej mzdy na
Slovensku.
Ako uviedol predseda vlády Robert Fico, hlavným cieľom AP je znížiť mieru nezamestnanosti v okrese podporou vytvorenia 1 100 pracovných miest do roku 2020.
Hlavné cestné ťahy prevezme štát
Výrazným nedostatkom pre rozvoj okresu je minimálne pokrytie cestami I. triedy a rýchlostnými cestami.
Na jeho území je 236 kilometrov ciest, z toho takmer polovica sú komunikácie III. triedy.
Na rýchlostné cesty pripadá necelých osem kilometrov a na cesty I. triedy necelých dvanásť. V okrese Revúca je 89 kilometrov ciest II. triedy.
AP navrhuje preklasifikovanie ciest II. triedy v úsekoch Tisovec - Červená skala a Tornaľa - Muráň na cesty I. triedy.
Znamená to, že vlastníctvo týchto komunikácií prejde z kraja na štát, čo zabezpečí lepšiu starostlivosť.
Ako sľúbil premiér, udeje sa to ešte pred koncom roku, aby bola zimná údržba už v kompetencii nového vlastníka.
Primátorka mesta Revúca Eva Cireňová tento postup privítala. "Z celého dnešného rokovania ma táto skutočnosť asi najviac potešila. Hovorí sa, že kde je cesta, tam je práca, takže pre nás je to veľmi priaznivá vízia".
Spolieha sa na magnezit
Ekonomika okresu je založená na ťažkom a ľahkom priemysle, stavebníctve, obchode, službách a poľnohospodárstve, s prevahou ťažkého priemyslu.
Najväčším zamestnávateľom je akciová spoločnosť Slovenské magnezitové závody v Jelšave, ktorá zamestnáva 865 ľudí.
Druhým najväčším zamestnávateľom je akciová spoločnosť Slovmag Lubeník, ktorá má 580 pracovníkov.
V okrese je iba jeden investor, ktorému vláda poskytla štátnu pomoc. Spoločnosť LVD v Tornali vytvorila pred dvoma rokmi 250 nových pracovných miest.
Investori neprejavujú záujem o región okresu Revúca pre zlú infraštruktúru, členitý terén a pre vzdialenosti od hlavných dopravných tepien.
Akčný plán počíta s podporou projektov v oblasti priemyselnej a remeselnej výroby vo výške 13,6 milióna eur, ktorá by mala priniesť 350 nových pracovných miest.
Viac ako polovicu prostriedkov majú tvoriť príspevky z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Pôjde napríklad o rozšírenie tradičnej textilnej výroby zo sklených vláken v Revúcej, výrobu inovatívnych materiálov na báze magnezitu v Jelšave alebo modernizáciu a rozšírenie výroby pánskej konfekcie v závodoch OZETA
Tornaľa. V súvislosti s magnezitom Fico zdôraznil veľké perspektívy tejto nerastnej suroviny.
"Vedecké výskumy Slovenskej akadémie vied s tureckými odborníkmi ukázali na možnosť výroby horčíka ako
kovu z magnezitu. Tunajšie zásoby patria medzi najväčšie na svete, bolo by škoda využívať magnezit len ako žiaruvzdorný materiál do vysokých pecí," skonštatoval premiér.
Drevo plánujú spracovať v regióne
Zalesnenie územia okresu Revúca dosahuje takmer 60 percent, čo je predpokladom rozvoja drevospracujúceho priemyslu.
Drevo však neostáva v okrese, čo spôsobilo zánik viacerých drevospracujúcich prevádzok.
Akčný plán počíta s vybudovaním závodu na spracovanie dreva v Tornali na území bývalého agrochemického podniku.
Cieľom je spracovávanie tvrdej drevnej hmoty v surovom stave a následné efektívne spracovanie až do finálneho stavu drevených podláh.
Akčný plán zahŕňa aj sedem projektov z oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu s celkovým rozpočtom 6,3 milióna eur, ktoré by mali zamestnať 90 ľudí.
Ide napríklad o postavenie farmy na výkrm brojlerov, ktorá by produkovala kvalitné hydinové mäso pre domáci trh.
Špecifikum projektu spočíva vo výhodnom použití odpadového tepla susediacich bioplynových staníc na vykurovanie hál počas celého roka.
V obci Rašice neďaleko Tornale je naplánovaná výstavba ukážkovej a náučnej včelnice, ktorá by zároveň zabezpečila predaj medu formou domáceho predaja.
Dôležitým systémovým opatrením na zvýšenie zamestnanosti má byť podľa premiéra aj zriadenie centra na podporu
regionálneho rozvoja v Tornali, na ktoré je v AP určených 420-tisíc eur.
Sociálne podniky
V rámci sociálnej ekonomiky bude podporených šesť subjektov celkovou sumou 800-tisíc eur, čo by malo priniesť vytvorenie 70 pracovných miest.
Fico uviedol aj konkrétne príklady. Obecný sociálny podnik v Jelšave bude zameraný nielen na stavebné a údržbárske práce, údržbu miestnych komunikácií, chodníkov a verejných priestranstiev, ale aj na starostlivosť o lesný fond a výsadbu drevín, čistenie lesných ciest, spracovanie kalamitného dreva a náletových drevín na palivové účely.
V sociálnom podniku v obci Gemer sa má rozbehnúť výroba cestovín pomocou automatického stroja na výrobu rôznych tvarov a druhov cestovín vrátane ich balenia.
V obci Muránska Dlhá Lúka bude sociálny podnik orientovaný na ovocinárstvo, výkup divo rastúceho ovocia, bylín a húb, spracovanie ovocia sušením alebo mletím, lisovaním na šťavy a sirupy až po výrobu vín a destilátov.
Náplňou sociálneho podniku v Ratkovskom Bystrom bude výroba betónových dielov, asfaltovanie výtlkov na obecných cestách, údržbárske práce a drobné opravy pre obyvateľov obce.
Návštevy dvanástich najmenej rozvinutých okresov uzavrie vláda v stredu na svojom výjazdovom rokovaní v Rožňave.
Schválene projekty pre cestovný ruch
Projekt rozvoja Morského oka v Tornali, nové náučné chodníky na Muránskej planine či rekonštrukcia kúpaliska v Revúcej - to sú niektoré z desiatich projektov, ktoré chce v oblasti cestovného ruchu (CR) v okrese Revúca podporiť slovenská vláda.
Vytvoriť plánuje v tomto segmente asi 70 nových pracovných miest. Okres Revúca má pre cestovný ruch zaujímavý prírodný potenciál. Je však dlhodobo nedostatočne využívaný.
Nachádzajú sa tu napríklad veľkoplošné chránené územia Národný park Muránska planina a Národný park Slovenský kras. Najvýznamnejšie turistické atraktivity sú Muránsky hrad, Prvé slovenské gymnázium v Revúcej, oltár Majstra Pavla v Chyžnom, Gotická cesta sakrálne pamiatky, Morské oko v Tornali a Gemerské spojky.
Jednou z obcí, cez ktorú prejde počas roka asi najviac turistov, je Muráň, pod rovnomenným hradom a známou planinou.
Na hrad, ktorý je pravdepodobne najväčším turistickým ťahákom regiónu, prichádzajú ročne tisícky turistov.
"Hrad opravujeme podľa možnosti už niekoľko rokov. Projekt jeho celkovej obnovy sme zaradili aj doakčného plánu na rokovanie vlády," povedal starosta Roman Goldschmidt.
Obec má spracovaný pasport hradnej obnovy. Hrad sa budeo bnovovať na etapy, v horizonte najmenej desiatich rokov. Podpora má plynúť najmä z programu Obnovme si svoj dom. Starosta odhaduje, že nato bude treba najmenej milión eur.
Ďalším muránskym projektom, ktorý schválila vláda, je vybudovanie pekárne na tzv. muránske buchty. Starosta predpokladá, že toto tradičné miestne pečivo, by sa mohlo pre domácich i turistov piecť už na budúci rok a prilákať tiež ďalších záujemcov o tento zaujímavý región..
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
