Robert Slíž má 18 rokov, študuje na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Košiciach a má nevšednú záľubu v odlievaní zvonov. Historické remeslo, vyžadujúce si znalosti z rôznych odborov, je dnes pre väčšinu ľudí veľkou neznámou, napriek tomu sa mladík z Rožňavy priučil tajomstvám výroby zvonov takmer sám.
Vieš si spomenúť, čo ťa pritiahlo k výrobe zvonov?
- Ako takmer vo všetkých prípadoch to bola náhoda. Človek príde do veže a tam ho to nejakým spôsobom uchváti. Ja som potom išiel viac do hĺbky a začal som tie zvony aj vyrábať. Zapáčil sa mi na nich hlavne ich zvuk. Hovorí sa, že každý zvon je jedinečný a živý nástroj. Uchvátila ma aj ich história, k čomu patrí aj objavovanie starých veží so zvonmi. Veľakrát je to aj adrenalín, keďže často sú tieto priestory v stave, kedy tam človek nevstúpil napríklad aj posledných 20 rokov. Mnohé z nich sú nedotknuté miesta a dýchajú históriou. Mal som sen, že raz si vyrobím vlastný zvon. Ako malý som ešte nevedel, že sa tomu budem raz venovať až do takejto miery. Zohnal som rôzne potrebné materiály na internete, fotografie z dielní, naštudoval som si videá, dokumenty a niečo bolo aj v knihách. Samozrejme, nikde neprezradia to skutočné know-how, takže som musel experimentovať s hlinou a jej receptúrami, až dokým sa mi nepodarila nájsť tú správnu na výrobu formy.
Predpokladám, že proces výroby zvonu je náročný a nepodarí sa to na prvýkrát. Kedy si si už mohol povedať, že sa ti zvon naozaj podaril?
- Prvý skutočný zvon sa mi podarilo urobiť len minulý rok v novembri. Dovtedy to bolo iba skúšanie, čo sa neobišlo bez neúspešných pokusov. Odvtedy som zistil, ako sa to dá urobiť, ako presne postupovať a stále vylepšujem, čo sa dá a zväčšujem aj rozmery vyrábaných zvonov.
Čo by si opísal ako najnáročnejšiu časť pri výrobe zvonu?
- Keď to robíte veľakrát za sebou, stáva sa z toho rutina. Náročné na tom je to, kým človek pochopí tie detaily výrobného procesu zvonu. Napríklad odlievanie a tavenie, ten kontakt s kovom je bezprostredný a tekutý kov má necelých 1200 stupňov, čiže je to aj fyzicky náročné. Stačí jediná chybička a celá tá práca na forme, ktorá trvá aj mesiac, vyjde nazmar. Nie je tam žiadny priestor na chyby.
Dá sa povedať, že ide o nebezpečnú prácu?
- Prvý zvon, ktorý som odlial, bol síce nepodarok, ale pomáhal mi s tým Gabriel Farkaš, umelecký zlievač zo Silickej Brezovej. Potom som si aj ja zohnal tégliky, nádobky na tavenie a začal som skúšať. Keď je všetko, ako má byť, vo forme nie je vlhkosť a postupuje sa normálne, tak tam nie je nič nebezpečné. Akonáhle by forma bola vlhká alebo mastná, môže nastať explózia, a to už je nebezpečné. Podotýkam, ak sa postupuje podľa bezpečnostných predpisov, je to bezpečné.

V tvojej dielničke máš dve hlinené formy, na čom momentálne pracuješ?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer