V lete roku 1947 vznikol na popud miestnych futbalových nadšencov v jej rámci prvý futbalový oddiel.
Najväčším problémom bolo nájsť veľkú a rovnú trávnatú plochu. Najviac sa hodila lúka pri dedine nazývaná “Palenčiarka“, ktorá prešla mnohými úpravami a slúži futbalovým nadšencom dodnes.
Futbalové mužstvo nastupovalo v zložení: brankár Ján Jendrál (1934), obrana Ondrej Sentpetery (1928), Ján Vido (1932), Ján Kračún (1938), Ondrej Lazor (1934), Ondrej Lenkey (1932), útok Ján Mihálik (1929), Ondrej Urban (1932), Ján Tomášik (1933), Ján Lukáč (1934), Ján Valko (1932), striedal Ondrej Gallo (1931).
Prvé súťažné zápasy podľa dostupných údajov sa odohrali v roku 1954. Z tohto obdobia sa zachovalo veľmi málo informácií.
Do hráčskeho kádra patrili: Štefan Janíčko (kapitán), Ondrej Pollák (brankár), Ľudovít Molčan (z Rejdovej), Ján Ďuriško st., Karol Kalmár, Ján Sekerka (Slávik), Ondrej Sentpétery, Ondrej Benedikty (od Matajzika), Ján Ďuriško ml., Ján Lukáč (od Panov), Ján Vido ml.(od Matajzika).
Prvými futbalovými funkcionármi sa v roku 1958 stali Ján Vido, Ján Lukáč, Ondrej Lenkey.
Pochopenie pre svoj milovaný šport našli aj u vtedajšieho predsedu MNV Jána Keršňáka a spolu s ďalšími zanietencami postavili naozajstné, pravdaže drevené, futbalové brány.
Postupne sa pracovalo na úpravách hracej plochy a lavičkách pre obecenstvo, pretože každý futbalový zápas bol v dedinke pod Radzimom ozajstným sviatkom.
Neskôr potom boli svojpomocne postavené šatne pre hráčov a za pomoci OV ČSTV bolo oplotené celé ihrisko a postavené dve kryté tribúny pre fanúšikov.
Časť rovnej trávnatej plochy za hornou bránou sa často využívala na nohejbal a neskor v tomto storočí sa začala využívať v zime ako klzisko.
Na vyšnoslanskej Palenčiarke postupne vyrastali silné generácie futbalistov, ktorí vzorne reprezentovali nielen svoju rodnú obec, ale dokázali sa uplatniť aj v iných futbalových kluboch vo vyšších súťažiach.
V začiatkoch sa hralo pre radosť a pre zábavu, ale postupne sa začala prejavovať túžba zmerať si sily s inými futbalovými mužstvami, a to nielen v priateľských, ale aj súťažných zápasoch. Vyšnoslanskí futbalisti sa teda rozhodli prihlásiť do okresnej súťaže.
Písal sa rok 1959 a najprv bolo potrebné vybaviť registračné preukazy, zohnať dresy, kopačky si musel kúpiť každý za svoje a nie každý na to mal.
Boli aj takí, čo hrali v bagančiach alebo na boso. Najväčším problémom však bola doprava na ihriská súperov.
Zo začiatku chodili pešo, na bicykloch alebo na voze, ktorý ťahali kone, neskor na družstevnej PV3S a autobuse.
Po dlhých rokoch sa nakoniec podarilo v roku 1987 kúpiť pre futbalistov vlastný autobus.
Počas ciest na zápasy a zo zápasov domov bola stále dobrá nálada a spievalo sa, či už od radosti alebo od žiaľu, podľa toho, ako dopadol futbalový zápas.
Začiatky boli ťažké, ale v ročníku 1961/62 futbalisti Vyšnej Slanej vyhrali III. triedu s 10-bodovým náskokom pred druhým klubom Sokol Pača.
V ďalšom roku vyhrali aj II. triedu a postúpili do najvyššej okresnej súťaže. K tejto generácii futbalistov patrili: Ján Tomášik (od Španku), Ondrej Klima, Ján Molčan (Polovička), Ján Vysoký (od Žoričky), Ján Lukáč (od Panov), Ján Senpétery, Juraj Lukáč (od Beničky), Milan Tomášik, Ondrej Sentpétery, Ján Spišiak, Milan Vilim, Michal Vido, Milan Ďuriško, Ján Ďuriško, Ondrej Teraj, Juraj Garan, Ondrej Petraško, Ondrej Rochfaluši, Ondrej Vido, Ján Tomášik ml., Ondrej Vysoký, Ján Vido, Jozef Vido, Ondrej Pollák, Ondrej Urban, Ján Brdársky, Ondrej Petrisko, Ján Kračún.
Najväčšie úspechy
Obrovský úspech dosiahli vyšnoslanskí futbalisti víťazstvom v ročníku 1970/71 a postupom do vtedajšej I. triedy Košicko–gemerskej. Išlo o kraj-kú súťaž, v ktorej zotrvali tri sezóny a potom sa vrátili späť do najvyššej okresnej súťaže.
V týchto rokoch sa na súpiskách objavili: Ondrej Benedikty (od Mateja), Vladimír Sentpétery, Ján Nemec, Ján Revúcky (od Židika), Ján Zábrel, Ondrej Fifík, Ondrej Vysoký, Ján Vysoký, Milan Tomášik, Ondrej Antal, Dušan Liptai, Ján Vilim, Ondrej Antal Bizík, Ondrej Antal, Milan Ďuriško, Jozef Vido, Dušan Tomášik, Ján Senpétery, František Liptai, Vladimír Rogos, Milan Rochfaluši, Milan Vysoký, Michal Antal, Ján Hric, Dušan Valko, Vladimír Rochfaluši, Gejza Hutník, František Turzák, Milan Kasper, Ján Kováč, Ján Tomášik, Vladimír Daniel a ďalší.
Pamätné víťazstvo 1:0 vo finále zimného turnaja 9. 5. 1981 v Nadabule nad TJ Tatran Slavošovce. Vyšná Slaná nastúpila v zostave: Ondrej Hric, Miloš Klima, Štefan Hadár, Marián Ďuriško, Dušan Pollák, Ondrej Ďuriško, Milan Zábrel, Ján Lukáč, Ondrej Rogos, Milan Fifík, Stanislav Lukáč, Ondrej Tomášik, Milan Lukáč, Miloš Rogos.
Nasledovalo osem sezón, v ktorých lepšie časy striedali horšie, ale víťazstvom v sezóne 1981/82 si znovu vybojovali postup do I. triedy Košicko– gemerskej.
V tejto generácii futbalistov bolo množstvo vynikajúcich hráčov: Ondrej Rogos (tiger), Milan Fifík, Ondrej Antal Bizik, Vladimír Rogos (cypro), Milan Zábrel, Miloš Klima, Dušan Pollák, Ján Lukáč, Juraj Rochfaluši, Stanislav Lukáč, Miloš Rogos, Štefan Hadár, Ján Rochfaluši, Ján Rolik, Ján Molčan ml.(Polovička), Štefan Forgáč, Ivan Plačko, Pavol Gazdík, Ján Gallo, Ján Lukáč ml.(z Hamriska,), Vladimír Gallo, Ivan Pajtáš, Dušan Gallo, Milan Lukáč, Ondrej Adamík, Ondrej Hric, Tibor Krištof, Stanislav Lukáč, Vladimír Vido, Vladimír Lenkey, Vladimír Rochfaluši, Ján Ďuriško, Marián Ďuriško, Milan Kasper.
Znovu sa tu udržali tri sezóny a hoci skončili na 7. mieste, po odrátaní bodov za inzultácie rozhodcov (v 2. kole doma s Družstevnou a v 3. kole v Geči) znovu vypadli do okresnej súťaže, v ktorej so striedavými úspechmi hrajú dodnes.
Roky nedávne
V ďalších rokoch sa ako jeden z mála futbalových klubov udržal v najvyššej okresnej súťaži, kde pôsobí dodnes.
Ku generácii hráčov, ktorí reprezentovali vyšnoslanský futbal v rokoch 1990 až 2000, patrili: Jaroslav Sklenár, Pavol Gazdík, Milan Zábrel, Števo Šimon, Zdeno Zubák, Ján Vido ml., Ondrej Gallo,Vladimír Gallo, Ondrej Valko Krišťák, Adrián Rogos, Jaroslav Sklenár, Erik Vysoký, Ľubomír Vido, Peter Bizik, Marián Valko, Zdenko Zubák, Vladimír Vido, Dušan Gallo, Maroš Vido, Ivan Plačko, Róbert Farkaš, Dušan Matejzel, Vladimír Vysoký, Tibor Krištof ml., Peter Rogos, Milan Fifik ml., Miroslav Molčan, Rado Revúcky, Stanislav Vysoký, Marek Hric, Peter Hric, Ján Krupár, Martin Kraus, Michal Ambrúž, Jozef Ambrúž, Matej Ambrúž, Peter Krásny.
V rokoch 2000 až 2010 sa vystriedala ďalšia generácia hráčov: Milan Rochfaluši ml., Miloš Bendík ml., Rado Rogos, Ondrej Valko Krišťák, Adrián Rogos, Martin Gallo, Maroš Vido, Roman Lindák, Tibor Krištof ml., Vladimír Sekerka, Peter Rogos, Milan Fifik ml.,Ondrej Kračún, Ondrej Liptai ml., Patrik Vido, Michal Hadar, Michal Revaj, Jozef Ambrúž, Peter Zábrel.
Zo súčasnej generácie 2010 až 2017 sú to nasledovní: Tibor Krištof ml. (tréner), Martin Gallo, Maroš Vido, Roman Lindák, Peter Rogos, Milan Fifik ml., Maroš Vido, Ondrej Valko Krišťák, Ondrej Kračún, Ondrej Liptai ml.,Jozef Ambrúž, Adrián Rogos, Jozef Barnák, Michal Hadar, Peter Zábrel, Štefan Domik, Michal Revaj, Miloš Bendík ml., Branislav Kuzma, Matúš Molčan, František Kožiak, Filip Gallo, Gustáv Keršák, Marek Laurinc, Ján Sentpétery ml., Jerguš Krásny, Vladimír Balúch.
Mnohí vyšnoslanskí futbalisti sú už vo futbalovom nebi, najviac však bolí tragický odchod dvoch mladých hráčov – E. Vysokého a J. Lukáča. Na ich počesť sa každoročne organizuje počas letnej prestávky futbalový turnaj. V tomto roku to je už 20. ročník.
Samozrejme je potrebné spomenúť okrem hráčov aj množstvo funkcionárov, ktorí sa podieľali na fungovaní futbalového klubu, od prvých J. Vido, J. Lukáč, O. Lenkey, po ktorých nasledovali ďalší. Boli to: Ondrej Lindák, Ján Vido, Ondrej Pollák, Ondrej Fifík, Milan Molčan, Ondrej Antal Bizik, Milan Kasper, Štefan Hadár, Róbert Farkaš, Ján Krupár, Vladimír Lukáč, Dušan Gallo, Milan Fifík, Tibor Krištof, Roman Zábrel.
Počas rokov trvania klub vystriedal viacero názvov. Od roku 1947 až do 1961 Sokol Vyšná Slaná, od roku 1962 do 1975 Baník Vyšná Slaná, od roku 1976 do 2011 TJ Družstevník Vyšná Slaná a od roku 2011 je to Obecný futbalový klub (OFK) Vyšná Slaná.
Zápasy, na ktoré sa nezabúda
Pretieklo mnoho vody riekou Slanou a odohralo sa množstvo zápasov na vyšnoslanskej Palenčiarke.
Sú momenty, ktoré sa uchovajú v pamäti naveky. K takým patria predovšetkým zápasy s odvekými rivalmi – Rejdovou, Dobšinou, Vlachovom a samozrejme Gemerskou Polomou.
Ako to už býva, rivalita medzi susedmi je obrovská a v každom zápase ide takmer o život.
Aj preto sa víťazstvá nad týmito súpermi cenili vysoko a hlavne vtedy, keď to bolo na ihrisku súpera.
Fanúšikovia potom vášnivo rozoberali zápasy ešte niekoľko nasledujúcich dní a noviny, v ktorých sa o zápasoch písalo, či už Zora Gemera, Východoslovenské noviny alebo neskôr Korzár, boli okamžite rozchytané.
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 6:2. Bolo to 23. kolo okresného majstrovstva, ktoré sa odohralo 15. júna 1969.
Domáca Nižná Slaná bola na 3. mieste v tabuľke s 23 bodmi a Vyšná Slaná mala len o 1 bod menej. Banícke derby ako sa patrí.
Nedostavil sa však rozhodca a tak zápas rozhodoval domáci laik, ktorý odpískal proti hosťom štyri pokutové kopy a ten štvrtý už domáci futbalisti odmietli kopať.
Vyšná Slaná – Dobšiná 1:0. V sezóne 1984/85 v I. triede Košicko – gemerskej hostila Vyšná Slaná Dobšinú. Dobšiná ako nováčik prišla do Vyšnej Slanej s ambíciou vyhrať, pretože bola na čele súťaže a chcela postúpiť vyššie. Celý týždeň sa fanúšikovia oboch týmov prekárali, kto vyhrá, kto je lepší. V hľadisku sa tlačilo 1150 divákov, boli všade, kde sa len dalo sedieť či stáť. Dokonca aj na okolitých stromoch. Zápas to bol ostrý, ale fér. Rozhodla penalta po faule na prenikajúceho J. Lukáča, ktorú premenil Miloš Klima.
Rejdová – Vyšná Slaná 1:2. Zápas sa hral v I. triede okresnej súťaže v sezóne 1997/98. Rejdovci obnovili po rokoch futbal v obci a po postupe medzi elitu okresu v 7. kole hostili susedov.
V rejdovskom mužstve hralo množstvo legionárov: Ľ. Hlaváč, V. Baláž, J. Bobrík a všetci očakávali debakel Vyšnej Slanej, za ktorú nastúpili V. Gallo, J. Lukáč, M. Fifík (vtedy mladá nádej vyšnoslanského futbalu).
Vyšnoslanci vyhrali po tuhom boji a v Rejdovej zavládlo veľké sklamanie. Bolo to však jediné víťazstvo Vyšnej Slanej nad Rejdovou v novodobej histórii. Rejdová po dvoch rokoch zo súťaže vypadla a futbal tu zanikol tak, ako postupne v mnohých obciach horného Gemera.
Vyšná Slaná – Gemerská Poloma 3:2. Hralo sa 18. apríla 2004 v I. triede. Zápas ako remeň. Gemerská Poloma po vypadnutí z V. ligy prišla do Vyšnej Slanej s veľkým sebavedomím vyhrať. Nervozita vládla na ihrisku aj v hľadisku, prišlo ku konfliktu funkcionárov oboch klubov.
Domáci sa vyburcovali k neskutočnému výkonu na čele s výnimočným futbalistom Ondrejom Valko Krišťákom, ktorý, hoci pochádzal z Rejdovej, odohral vo Vyšnej Slanej množstvo zápasov a bol jedným z najstarších hráčov vo Vyšnej Slanej.
Zápas skončil víťazstvom domácich a v nasledujúcich dňoch vyšiel v novinách článok s titulkom Vo Vyšnej Slanej nevyhrá ani Real Madrid.
Hráči srdciari
Bolo ich za tie roky mnoho, vlastne všetci, ktorí obliekli vyšnoslanský dres si zaslúžia uznanie za to, že vo svojom voľnom čase, mnohokrát na úkor rodiny, ani chvíľu neváhali a vediac, že riskujú svoje zdravie, každú nedeľu boli pripravení nastúpiť na ihrisko a odovzdať všetko. Každú nedeľu muselo ísť všetko nabok, futbal bol pre nich priorita č.1.
Spomeňme aspoň na niektorých:
Ján Tomášik (od Čundy) – talentovaný hráč, útočník, ktorý hral aj za Dobšinú.
Ján Lukáč st. – skvelý hráč, ktorý ovládal futbalovú loptu oboma nohami a ťažko prežíval každý prehratý zápas, hral aj za Dobšinú, jeden z prvých funkcionárov.
Ondrej Antal Bizík – skvelý útočník a hlavičkár, akí sa rodia len málo. Hoci ukončil hráčsku kariéru, keď bolo treba, neváhal znovu obliecť dres a pomôcť futbalu vo Vyšnej Slanej. Neskôr ako tréner sa pričinil o záchranu v súťaži v časoch, keď sa veľmi nedarilo.
Milan Kasper – útočník, na ktorého bolo radosť sa pozerať, hrával aj za Jelšavu a Lubeník.
Vysoký Ondrej (Žori) – záložník, mozog mužstva, hral s obrovským prehľadom, hrával aj za Lubeník.
Juraj Rochfaluši – brankár, ktorému dať gól bolo takmer nemožné, hral za Poprad, Dobšinú a Revúcu. Prvýkrát za A-mužstvo Vyšnej Slanej nastúpil v majstrovskom zápase ako 16-ročný 30. marca 1974 vo Vyšnom Opátskom a udržal si čisté konto.
Vladimír Rogos (Cypro) – stopér s najtvrdšou strelou vo Vyšnej Slanej, dokázal streliť gól súperovi aj z polovice ihriska, tvrdý hráč, ktorý si dokázal vyrobiť rešpekt na ihrisku nielen u hráčov súpera, ale aj u rozhodcov. Bol často vylúčený a boli časy, že viac bolo takých zápasov, keď mal zastavenú činnosť, ako tých, čo odohral. Hrával aj za Lubeník.
Miloš Klíma – útočník, ktorého nám každý závidel, dal množstvo gólov, stal sa v sezóne 1981/82 najlepším strelcom v okresnej súťaži.
Dušan Gallo – najstarší z troch bratov, výnimočných futbalistov (Vladimír, Ondrej), futbalista srdcom aj dušou, skvelý všestranný futbalista, ktorý zahral na hocijakom poste. Hoci s futbalom prešiel viacej mužstiev, vždy sa rád vracal domov a neskor ako tréner, funkcionár a starosta obce má nemalú zásluhu na tom, že už 70 rokov vo Vyšnej Slanej futbal baví hráčov, fanúšikov. Hrával futbal za Dobšinú, Revúcu a Rožňavu.
Dušan Pollák – skvelý záložník a vynikajúci tréner mládeže, hrával 1. ligu dorastu v Poprade, hrával aj za Lubeník a Rožňavu.
Ján Lukáč ml. – vynikajúci záložník, hrával 1. ligu dorastu v Poprade , hrával aj za Vyšnú Šebastovú.
Vladimír Gallo – jeden z najlepších útočníkov vyšnoslanského futbalu, v mladom veku prestúpil do Lubeníka, hrával 1. ligu za Jelšavu a hrával aj v Revúcej, kde pôsobil aj ako tréner mužstva dospelých.
Verní fanúšikovia
K futbalu neodmysliteľne partia aj fanúšikovia. Vo Vyšnej Slanej ich bolo a je mnoho, no pár ich bolo výnimočných.
Pán Kasper Ondrej – ešte sa ani nezačalo hrať a už kričal na rozhodcu, že skončí v potoku. Hlas mal ostrý ako britva. V ročníku 1962/63 mu Disciplinárna komisia Okresného futbalového zväzu zakázala vstup na všetky športové podujatia v okrese za nešportové správanie v zápase s Dobšinou.
Pán Vladimír Revúcky – ako šofér autobusu vozieval futbalistov na zápasy, ale sám bol veľkým fanúšikom. Neraz prišiel do konfliktu s rozhodcami a keď dostal trest, zákaz vstupu na domáce zápasy, urobil si posed na prvej vŕbe hneď za oplotením za dolnou bránou a odtiaľ vytrvalo povzbudzoval.
Pán Ján Lukáč – futbalista, funkcionár, fanúšik. Futbal bol jeho život a hoci bol nefajčiar, neraz si počas zápasov – nervákov zapálil cigaretu. Ostal futbalu verný až do posledných chvíľ jeho života. Aj preto dostal na cestu do futbalového neba vyšnoslanský dres a futbalovú loptu.
Pán Ján Vido – futbalista, funkcionár, fanúšik. Dlhé roky venoval futbalu a nevynechal ani jeden zápas, pokiaľ mu to zdravie dovoľovalo. Dlhoročný funkcionár nielen v obecnom, ale aj okresnom futbalovom zväze. Kronikár vyšnoslanského futbalu, vďaka ktorému sa uchovali dôležité údaje z histórie futbalu vo Vyšnej Slanej a na ich základe mohol vzniknúť aj tento článok.
Aj to sa stalo
ŠTK neschvaľuje výsledok zápasu Kružná – Vyšná Slaná 0:3 kontumačne a nariaďuje odohrať ho v náhradnom termíne 25. júna 1961.
Pôvodný zápas bol rozhodcom predčasne ukončený, nakoľko domáci nemali k dispozícii futbalovú loptu a hoci im ju hostia požičali, hneď ako sa dostala mimo hraciu plochu, jeden z domácich fanúšikov ju prepichol nožom.
Kružná dostala pokutu 200 Kčs a povinnosť kúpiť pre Vyšnú Slanú novú futbalovú loptu.
V počiatkoch bol prístup na ihrisko len spoza dolnej brány po obecnej ceste od kultúrneho domu.
Keďže neboli kabíny, rozhodcovia sa obliekali u hráča Jána Molčana (Polovičku) a aby mali lepší prístup na hraciu plochu, postavila sa drevená lavička cez rieku Slaná.
Často sa však stalo, že po prehranom zápase rozhodca skončil v potoku, a tak 25. júla 1963 Okresný futbalový zväz vydal upozornenie pre futbalový oddiel Baník Vyšná Slaná, aby urýchlene započal s výstavbou obliekarní na ihrisku pod hrozbou zastavenia činnosti klubu až do ich postavenia.
